Prvá cesta BUBO do Chile -20 storočie Začiatkom roka 1999 vstupuje skupina Slovákov do neznámeho Chile

Prichádzame na južnú hranicu Peru s tým, že chceme vstúpiť do susednej krajiny do Chile. No to nie je tak jednoduché a je to ako keby sme za socializmu opúšťali socialistický -málo vyspelý blok a vstupovali do vyspelého kapitalizmu. Chiľania sa aspoň tak tvária a na hraniciach robia ohromné obštrukcie. „Sem do Tacna sme prišli z Arequipy“ vysvetľujem. Arequipa bola ešte krásna pred veľkým zničujúcim zemetrasením. Máme víza do Chile, nie nechceme emigrovať. Že krajinu Slovenská republika nemáte zaznačenú vo vašich listinách a teda nemôžeme vstúpiť? Máte Čechoslovakia? To sme my! „Nie nemôžete vstúpiť do Chile!“ ukazuje nám vojak čo to znamená v praxi policajný a vojenský režim nastolený diktátorom.  Voláme do „hlavného stanu“ do Santiaga a po troch hodinách naozaj nájdu, že Slovensko exituje, že naše pasy nie sú vymyslené a že sme (už 6. rok)  súčasťou EU, spojencov, spriatelená krajina a nakoniec môžeme teda vstúpiť. V Chile dosluhuje prezident Eduardo Frei Ruiz-Tagle, socialisti vyhrajú až v roku 2000. Generál Pinochet odišiel nedávno z armády do dôchodku ako doživotný senátor. V Chile všetci riešia, že bol na žiadosť Španielska zatknutý vo Veľkej Británii pre obvinenia z vraždy. Toto je najväčšia vec, ktorá rozdeľuje Chiľanov na polovicu. Je to absolútne čerstvé! Z exotickej hranice v Tacna zamierime do chilského prímorského strediska v Arice čo je iba 58 km a zaslúžene oddychujeme. Povieme si že touto hranicou už nikdy viac nepôjdeme, bolo to otrasne a nedôstojné, hranica plná pašerákov, zlodejov nehodná pre slušných turistov. Chile je omnoho drahšie než susedné krajiny a vyspelejšie. Chile navštívim následne mnoho razy, okolie Santiago de Chile a druhého najväčšieho mesta Valparaiso, kde mierime kvôli viniciam a navštevujeme množstvo najlepších vinárstiev. Taktiež sa práve tu konajú najlepšie kultúrne predstavenia krajiny. Chile je rozvinutá, bohatá krajina s kvalitnými službami. Zamilujem sa do chilskej Patagónie, realizujem s mojimi klientami turistiku v národnom parku Torres del Paine, horách ktoré sú považované za najkrajšie nielen v Južnej Amerike ale v celej Amerike -nič krajšie neexistuje. V najjužnejšom veľkomeste sveta v Punra Arenas sa mi podarí navštíviť miesto kde býval Martin Kukučín -toto je pre mňa veľká vec. Doteraz sa to nikomu nepodarilo ani Ferovi Kelemu.  Vrcholom sú Južné Shetlandské ostrovy, ktoré Chile považuje za svoje, návšteva chilských antarktických báza priamo na Antarktíde a južný pól, ktorý Chile považuje za najjužnejší bod svojej krajiny. Veľkou špecialitou bol trekking na chilskom ostrove Navarino na jednej z mojich výprav na absolútny juh. Navarino nie je ďaleko od bežných trás ale dosť ďaleko na to, aby tam skoro žiaden turista neprišiel. No ja osobne si najviac cením návštevu čilského ostrova Hornov mys (Cabo Horno), ktorý je najjužnejším bodom kontinentu. Podarilo sa mi to totižto až na tretí raz. Mnoho ľudí išlo okolo, ale vystúpiť hore na ostrov a prejsť ho krížom krážom je ťažké. Teraz koncom januára 1999 prechádzame severom Chile, navštevujeme San Pedro de Atacama a v gejzíroch El Tatio (4 300 m) si varím skoro ráno vajíčko. Všetky džípy odídu a ja tu ostávam a zrazu gejzír vytryskne do obrovskej výšky a ja tam stojím v nemom úžase. Také čosi som dovtedy nikde nevidel... Vrcholom bola návšteva národného parku Lauca. Sopka Parinacota (6 384 m) je nádherná, akosi nám vyšlo počasie. Lamy a vikune a odraz sopky v jazerách -nikdy nezabudnem! Tu na zapadlom severe všetci jedia grilované kuraťa a pozerajú tenis veď Marcelo Ríos je svetovou tenisovou jednotkou.  Chile začiatkom roka 1999 kedy tadiaľto vediem prvú skupinu BUBO je riadnou exotikou, neznáma krajina so zlým menom (vládol tu diktátor ktorý vraždil ľudí). Chile je v skutočnosti najvyspelejšou na kontinente. Viem, že sa sem budeme opakovane vracať s našimi skupinami turistov túžiacich po zážitkoch. A ja osobne viem, že Chile je mojou láskou -chcem sem chodiť do konca môjho života a sledovať vývoj krajiny ktorá sa snaží oddeliť od chaosu zvyšku kontinentu.  Foto: Sopca Parinacota v národnom parku Lauca, severné Chile, Ľ. Fellner