Čajovne v Barme Cigara za pár centov

Večeriame po barmsky v tmavom Bagane, neďaleko reštaurácie Yuzana. Servis je skvelý, obsluhuje nás pani v stredných rokoch, ktorá si starostlivo zapisuje naše objednávky a keď pero nepotrebuje, tak si ho jednoducho zastrčí do veľkého drdola na hlave. S Johnym posedíme chvíľu dlhšie a vraciame sa sami dvaja peši tmavými ulicami naspäť k hotelu. Z jednej miestnosti vychádzali na ulicu kakofonické zvuky a zavíjanie, ktoré veľmi približne pripomínali muziku. Dvere boli pootvorené a tak sme s Johnym opatrne nazreli a vošli dnu. Ocitli sme sa v karaoke štúdiu, kde sedeli na zemi traja barmskí mládenci a striedali sa v interpretáciach piesní. V Barme sa táto rozšírená ľudová zábava ujala aj vďaka podpore vlády, ktorá si uvedomila, že ľudia potrebujú občas nielen chlieb ale aj hry. Karaoke môžeme pozorovať kdekoľvek v zastrčených chatrčiach, v garážach alebo pod holým nebom. Ľudia preciťujú veľmi emocionálne interpretáciu barmských piesní a vkladajú do nich svoju dušu. My sme sa po privítacom geste posadili k mládencom a pozorovali sme ich výkony. Prekvapila ma pomerne moderná aparatúra s DVD médiami. Na obrazovke sledovali barmské hity s barmským aranžmá a barmskými titulkami, ktoré sa postupne na obrazovke zvýrazňovali, aby interpret vedel čo má spievať. Melódie piesní boli vyslovene kvílivé a z môjho pohľadu nemali žiaden nápev ani logiku. Do pol pása obnažení mládenci žuli pri tom betel a odpľúvali červené sliny do nádoby, ktorú si podľa potreby medzi sebou podávali. Videoklipy boli stupídne a infantilné, hlasy mládencov boli otrasné a korešpondovali s obrazom. Celá táto situácia nám pripadala absurdná a miestami sme sa s Johnym nezdržali smiechu. Po hlbokom kultúrnom zážitku pokračujeme na ceste k hotelu. Je príjemne, nechce sa nám ísť spať, máme ešte chuť sa individuálne túlať po Bagane. Zastavujeme v čajovni pri ceste, kde v prítmí posedávajú na nízkych stoličkách iba domorodci. Objednáme si konvicu čaju a cigary. O chvíľu máme všetko na stole. Keď obsluhujúci zbadal, ako sa zaháňam po komárovi, tak nám hneď umiestnil pod nohy dymiaci odpudzovač hmyzu. Starostlivý servis. Čajovňa bola jednoduchá a autentická. Bol to zastrešený priestor s voľným výhľadom na ulicu, ktorý zároveň slúžil ako spáľňa, kuchyňa i kúpeľňa. Pri stolíkoch posedávali domáci, popíjali čaj a debatovali. Pri pulte sa pri televízore s programom barmských reklám dychtivo hrčilo zo desať ľudí. Na jednom stole v rohu miestnosti už niekto spal, celkom zabalený do deky, z ktorej mu trčala iba ruka. Vedľa spiaceho si iný muž umýval zuby len tak pri plote. Domáci vzadu za pultom upratovali kuchyňu, vyťahovali moskytiéry a pripravovali sa na spánok. S Johnym sme slastne poťahovali z cigary a cítili sme sa dobre, medzi týmito pohostinnými a prostými ľuďmi. Bol čas ísť ďalej a tak som dal pokyn obsluhe, že zaplatíme. Obsluhujúci prišiel s úsmevom a povedal: "10 čatov."  "Prosím???" - zatváril som sa, že dobre nerozumiem, lebo 40 halierov (!!!) za celý cech sa mi zdalo nenormálne málo. "Yes, sir, 10 čatov" - uistil ma obsluhujúci barman. Predsa len mi to nedalo a spýtal som sa skromného muža: "Prepáčte, mohli by ste mi povedať, čo stojí koľko, po položkách?  "Áno, pane, nuž, čaj je u nás zadarmo, veď ste v čajovni, nie? No a tie 2 cigary stáli po 5 čatov." - ochotne vysvetľuje miestnu cenotvorbu. "Aha, jasné, ďakujem!" - odpovedám. S Johnym sme tu strávili pohodovú polhodinku, ktorú si interne oceňujeme na 500 čatov. Obsluhujúci neprotestuje a tak sa lúčime a pokračujeme v objavovaní nočného Baganu. Okolo nás prechádza v úplnej tme "rodinný bicykel" s mužom, ženou a 2 deťmi zavesenými na tyči. @Vladimír Dudlák