Ostrovy na jazere Titicaca

Dnes nás čaká zaujímavý presun. Budeme prechádzať náhornou plošinou medzi Peru a Bolíviou, Altiplanom. Po tibetskej je to druhá najrozsiahlejšia náhorná plošina na svete. Odchádzame skoro ráno, aby sme v dobrom čase prišli do nášho dnešného cieľa - do Puna. Už po prvých kilometroch vidíme, že dnešný prejazd bude iný. Púšť z okolia Limy vystriedali zelené scenérie, lamy, alpaky a ovce. Viete, aký je rozdiel medzi lamou, alpakou a vicuñou? Jasne si to vysvetlíme a razom ich každý Bubák bez problémov rozozná. Zároveň sa dozviete, ktorá vlna je najlepšia na šál, či sveter. Odísť z Peru bez svetra s lamou by bol hriech. Pomaly sa blížime k najvyššiemu bodu dnešného presunu – priesmyk La Raya. Sme vo výške 4 335m.n.m. Povinná fotka s tabuľou musí byť. Okolo nás 5 tisícové vrcholce a zopár peruánskych Indiánov, ktorí stoja pri svojich stánkoch. Peruánske mestečká po ceste, život indiánskych obyvateľov. Aké majú postavenie v spoločnosti? Čo ich trápi? Všetko sa dozviete na našich BUBO zájazdoch v Peru. Cesta ubieha rýchlo, žiadne ostré zákruty, len relatívne rovná cesta. Jedli ste už hamburger z Alpaky? Budete mať možnosť ho ochutnať. Nadmorskú výšku už postupne cítime, ale dostanete rady, ako tento pobyt prežiť bez problémov. Naši klienti to bez ťažkostí zvládnu. Pre bližšie info si prečítajte pokyny k zájazdu, sú k dispozícii na našom webe. Prechádzame mesto Juliaca, najväčšie mesto oblasti s nelichotivou prezývkou Najškaredšie mesto Peru. Pokračujeme do Puna, najväčšieho peruánskeho mesta na brehu jazera. Smerujeme priamo do prístavu, aby sme navštívili unikátne plávajúce ostrovy vyrobené z rákosia totora, na ktorých prežívajú zvyšky miznúcej populácie pôvodných Indiánov Los Uros. Započúvame sa do miestneho, zvláštneho indiánskeho jazyka Aymara, a naučíme sa aspoň pozdrav. Ideme predsa na návštevu, a pozdraviť je základná slušnosť: „Kamisaraki“. Neuveriteľne fotogenické miesta, vysvetlíme si, ako sa taký ostrov poskladá, a kde chodia mladí, ak chcú mať trochu súkromia pre seba. Postupne sa zvečerieva a my už cítime nastupujúci chlad z jazera. Vraciame sa do prístavu a presúvame sa do hotela. Bývame v centre a všetko máme v pešej dostupnosti od hotela. Vítame možnosť dať si čaj z koky, ktorý tu podávajú v každom hoteli. Rozmýšľate, čo si dať na večeru? Je takmer povinnosť si dať rybu s názvom trucha (čítaj truča - pstruh) z jazera Titicaca. Po večeri ešte krátka prechádzka k hotelu. Príjemná, takmer prímorská atmosféra, to všetko Vám ponúka Puno. Spomínate si ešte, že sme ráno vyrazili z Cusca? Foto: Kamisaraki BUBO! Autor: Ľ.Kučera.