Coconut tree hill – miesto s dychberúcim západom slnka

Sú miesta, ktoré poznáte z fotografií a hovoríte si, že realita nemôže byť taká dokonalá. Že filtre a správny uhol pohľadu robia polovicu práce. Potom však prídete na južné pobrežie Srí Lanky, prejdete prašnou cestičkou na okraji Mirissy a zastanete pod korunami vysokých, štíhlych paliem, ktoré sa nakláňajú nad Indický oceán. Vitajte na Coconut Tree Hill na mieste, kde sa gýč mení na hlboký duchovný zážitok.

Na Coconut Tree Hill sa nechodí len tak „okolo“. Je to cieľ. My sme sa tam vybrali v podvečer, keď horúčava dňa začala ustupovať príjemnému morskému vánku. Cesta vedie po okraji útesu, kde sa pod vami trieštia vlny o skaly. Cítite soľ vo vzduchu a počujete šumenie oceánu, ktoré vás sprevádza ako prirodzená meditácia.

„Tu sa netreba ponáhľať lady,“ prihovoril sa mi starší pán s košíkom čerstvých kokosov, ktorého všetci volajú jednoducho Rajan. Rajan tu stojí každý deň už roky. Vidí stovky tvárí, tisíce selfíčok, no on sám sa díva len na obzor. „Každý deň je ten západ iný. Niekedy je ružový ako lotos, inokedy oranžový ako rúcho mnícha. Ale vždy je to dar.“

Kúpili sme si od neho jeden King Coconut, vyťatý mačetou s presnosťou chirurga, a sadli sme si na okraj útesu. Hoci je Coconut Tree Hill populárny a nebudete tu sami, v momente, keď sa slnko začne dotýkať hladiny, nastane zvláštne ticho. Smartfóny idú na chvíľu bokom.

Západ slnka na južnej Srí Lanke nie je len o tom, že svetlo zmizne. Je to proces. Obloha prechádza od zlatej cez krvavo červenú až po mystickú fialovú. Palmy na Coconut Tree Hill vtedy vyzerajú ako čierne siluety strážcov ostrova. Vidíte rybárov, ktorí sa vracajú s úlovkom, a v diaľke sa zapaľujú prvé svetlá Mirissy.

V tej chvíli pochopíte filozofiu BUBO – najväčším luxusom sú zážitky, keď môžete sedieť v prachu červenej zeme, piť kokosovú vodu za pár rupií a sledovať najkrajšie prírodné divadlo planéty v priamom prenose.