Dardželing. Najlepší čaj sveta

Čo si predstavíte, ak nahlas vyslovíte meno Dardželing? Čaj? Správne! Samozrejme, ten náš Dardželing, ktorý sme začali spoznávať na našej ceste, ktorá sa bude kľukatiť Západným Bengálskom, Sikkimom, unikátnym Bhutánom a napokon Nepálom, nebude len o čaji. Vieme, že Dardželing predstavuje aj niečo viac. Čaju sa tu však človek nevyhne a je to dobre, pretože práve kríky camelia sinensis toto miesto preslávili. Briti túžili zasadiť svoj vlastný čaj a nespoliehať sa len na Čínu a jej obchodníkov, a tak skúšali. Ten prvý zasadili v neďalekom Assame, chytil sa a dodnes je táto indická oblasť číslom jedna v produkcii čaju v miliardovej krajine. O pár rokov neskôr ukázali na kopce v okolí Dardželingu a tak v roku 1841 Archibald Campbell zasadí prvé kríky a tak sa začne písať slávna história mesta. Dardželingom sa prevaľuje hmla, sem tam spŕchne, zaprší a potom je ticho a kľud. Oblaky zahalili himalájske velikány na čele s Kančendžongou a tak len čakáme, či budeme mať šťastie, aby sme sa na ňu pozreli vlastnými očami. Túlame sa čajovou záhradou, ukazujeme si kríky, lístky a hovoríme si o čaji. Aké by to však boli slová, ak by sme ho neochutnali? A tak sme skončili na námestí Chowrasta a vysvetľujeme si rozdiel medzi prvým zberom, druhým zberom, ale aj čajom, ktorý už skropil monzúnový lejak. Ochutnávame oolong aj biely čaj. Každá vzorka je iná a každá má niečo do seba. Čaj je alchýmia. U nás sa stále hovorí o víne, o jeho odrodách, svahoch, ale to isté má aj čaj. Je tu toľko faktorov, podľa ktorých sa delí. Toľko kvalít, toľko druhov, chutí. Darždeling je šampanské medzi čajmi. Má jemnú chuť muskatelu, no jednotlivé zbery sa líšia. Veď počkajte a doma uvidíte, naša skupinka ho dokopy berie domov niekoľko kilogramov. Zatúlali sme sa aj do miestnych uličiek, koloniálnej kaviarničky s výhľadom, prešli sme sa Himalajánskym inštitútom, aby sme pozreli sochu Tenzinga Norgaya a pohľadali červenú pandu. Dardželing je tak úzko prepletený s Britmi, že tu stále nájdeme spomienky na nich. Tou najzaujímavejšou je Himalájska železnica postavená v roku 1881 a dodnes táto železnica premáva. Nasadneme do malého vláčiku zapísaného v UNESCO. Chlapík sediaci na kopci uhlia začne nahadzovať, ozve sa hvizd, pohnú sa brzdy a okolie pohltí kúdoľ dymu. Sedíme a hľadíme na krajinu. Takto sa tu cestovali pred sto rokmi. Vezieme sa len 8 kilometrov, teda pol hodinu a ocitneme sa na stanici menom Ghoom. Je najvyššou v Indii. Verili by ste, koľko prekvapení ukrýva toto unikátne miesto?