David Attenborough oslavuje 100 rokov: muž, ktorý zmenil planétu na celoživotnú cestu

„Prírodný svet je najväčším zdrojom vzrušenia, najväčším zdrojom vizuálnej krásy, najväčším zdrojom intelektuálneho záujmu. Je to ten najväčší zdroj v živote, vďaka ktorému sa život oplatí žiť.“

Sir David Attenborough dnes oslavuje sté narodeniny. Pre cestovateľov, milovníkov prírody aj televíznych divákov na celom svete je to viac než len jubileum známej osobnosti. Attenborough patrí k ľuďom, ktorí zásadne ovplyvnili spôsob, akým premýšľame o vzdialených krajinách, divočine, oceánoch aj o zodpovednosti človeka voči planéte.

Narodil sa v roku 1926 v Londýne, no vyrastal v Leicesteri. Už ako dieťa sa zaujímal o fosílie, kamene, hmyz a živú prírodu. Neskôr študoval geológiu a zoológiu na Clare College v Cambridgei. V roku 1952 nastúpil do BBC, v čase, keď bola televízia ešte mladým médiom. Jeho kariéra sa začala skôr za kamerou, no už v roku 1954 ho relácia Zoo Quest poslala na prvé veľké cesty so zoológmi. Práve vtedy sa začal formovať štýl, ktorý z neho neskôr urobil jednu z najvýraznejších osobností prírodopisnej dokumentaristiky. Attenborough nechcel ukazovať na obrazovke exotiku. Snažil sa učiť divákov pozerať sa pozornejšie na svet okolo seba. Pralesy, koralové útesy, savany, púšte či polárne oblasti v jeho podaní boli po prvý raz živými systémami s vlastnou štruktúrou. Ako jeden z prvých ukazoval aj ich krehkosť voči ľudskému zásahu.

Za viac než sedem desaťročí pri filme a televízii priniesol do domácností Himaláje, Amazóniu, Papuu-Novú Guineu, africké dažďové lesy, hlbiny oceánov aj odľahlé ostrovy. Pre mnohých ľudí sa cez jeho dokumenty začali tieto miesta meniť z bodov na mape na skutočné svety s vlastnými príbehmi, výrazne odlišnými od toho, čo poznali diáci dovtedy. Prelomom bola séria Life on Earth, prvýkrát uvedená v roku 1979, pre ktorú Attenborough podľa agentúry Reuters napísal trinásťhodinový scenár a tri roky cestoval po svete. Z vedca a televízneho tvorcu sa definitívne stal hlas, ktorý spájal poznanie s úžasom.

Jeho starším bratom bol Richard Attenborough, známy herec a filmový režisér. Vzhľadom na dnešný sviatok spomeňme, že režíroval ikonický britský vojnový veľkofilm A Bridge Too Far. David si namiesto hraného filmu vybral vedu, televíziu a dokument. V roku 1950 sa oženil s Jane Elizabeth Ebsworth Orielovou, s ktorou mal dve deti. Zomrela v roku 1997, keď Attenborough nakrúcal na Novom Zélande sériu The Life of Birds. Podľa Britannicy sa stihol vrátiť domov pred jej smrťou. Menej známe je aj to, že v 60. a 70. rokoch patril k významným manažérom BBC a stal sa kontrolórom BBC Two. Namiesto ďalšej kariéry vo vedení televízie sa však vrátil k dokumentárnej práci v teréne.

Pre cestovanie mal Attenborough obrovský, hoci ťažko merateľný vplyv. Vždy presadzoval tvorivý pohľad, že vďaka jeho dokumentárnej tvorbe by mali ľudia chcieť vzdialené časti planéty nielen vidieť, ale najmä spoznať a pochopiť. Galapágy, koralové útesy, gorily, Arktída, to všetko zrazu neboli iba body na mape a retušované obrázky na pohľadniciach. Jeden z jeho najslávnejších momentov prišiel počas nakrúcania Life on Earth, keď po ňom v lese pri hranici Rwandy a Kongta liezli mladé horské gorily. Agentúra AP tento záber označuje za jeden z veľkých momentov britskej televízie a Attenborough ho neskôr opisoval ako jeden z najvýnimočnejších okamihov svojho života.

Neskôr sa jeho pokojný úžas postupne zmenil aj na varovanie. Keď sa klimatická zmena, ubúdanie biodiverzity, znečisťovanie oceánov a všadeprítomnosť plastového odpadu stali čoraz zjavnejšímí, Attenborough začal stále otvorenejšie hovoriť o zodpovednosti človeka. Mimoriadny ohlas mala séria Blue Planet II z roku 2017, ktorá podľa agentúry Reuters výrazne ovplyvnila verejné povedomie o plastoch v oceánoch a v Británii prispela k širšej diskusii o obmedzovaní plastového odpadu. Cestovateľom, ktorí objavujú svet s BUBO, budú známe jeho upozornenia, že tie najzaujímavejšie miesta planéty, ako sú dažďové pralesy či polárne vody, patria zároveň k najzraniteľnejším oblastiam sveta.

Aj oslavy jeho stých narodenín majú prírodopisný charakter. Londýnske Natural History Museum po ňom pomenovalo nedávno opísaný druh parazitickej osičky z Čile. Nazýva sa Attenboroughnculus tau. Druh bol identifikovaný z múzejného exemplára. Je to príznačné. Muž, ktorý desaťročia ukazoval svetu aj tie najnenápadnejšie živočíchy, dostal k jubileu poctu práve v podobe tvora, ktorého by si väčšina ľudí nikdy nevšimla.

V Británii si jeho storočnicu pripomínajú televízne špeciály BBC, podujatia, premietania, programy v múzeách, vychádzky do prírody aj symbolické výsadby stromov. Attenborough pritom vždy odmietal predstavu, že hlavnou hviezdou jeho filmov je on sám. Producent Alastair Fothergill pre AP pripomenul, ako Attenborough kolegom pravidelne zdôrazňoval, že hviezdami sú zvieratá, nie moderátor. On sám ustupoval nabok tak, aby diváci mali pocit, že svet objavujú vlastnými očami.

Aj vo veku 100 rokov je David Attenborough jednou z najdôležitejších osobností v dejinách cestovateľskej predstavivosti, pretože naučil celé generácie vnímať planétu ako živý, prepojený a krehký priestor. Podobne sa na cestovanie pozeráme aj v BUBO. Miesta sveta podľa nás treba pochopiť, vnímať ich cez ľudí, dejiny, prírodu, vône, chute aj každodenný život. Až vtedy sa z cesty stáva skúsenosť, ktorá v človeku zostane dlhšie než fotografia. Preto veríme, že cestovanie je najlepšie vzdelávanie o svete, aké si človek môže dopriať. A pre všetkých, ktorých ženie rovnaká zvedavosť, BUBO otvára dvere k jedinečnému spoznávaniu na zájazde Najkrajšia cesta okolo sveta.