Dynastia Čching - história

Dynastia Čching vošla do čínskych dejín ako posledná spomedzi mnohých dynastí, ktoré za stáročia vládli tejto obrovskej krajine. Na tróne vystriedali dynastiu Ming. Ich éra predstavuje roky 1644 – 1911, kedy sa končí éra veľkých cisárov a Čína sa pomaly, ale isto dostane do turbulentných časov. Dynastia Čching vznikla niekoľko rokov predtým, než do svojich vlastných rúk vzali opraty vlády nad Čínou. Bola to zvláštna dynastia, pretože pochádzala pôvodom z Mandžuska na severe dnešnej Číny. Mimoriadne dôležitou postavou sa stal Nurhači, otec neskoršieho a prvého cisára dynastie Čching. Tým sa stal Chuang Tchaj-ťi, ktorý v roku 1636 vyhlásil dynastiu. Nedožil sa však toho, ako jeho dynastia porazila mocných vládcov z Mingu a stali sa najdôležitejšími vládcami. Li Zicheng sa v 1644 pripraví na dobytie Pekingu a prevezme mesto takmer bez boja. Posledný cisár dynastie Ming, cisár Čchung-čen sa obesil v parku vedľa svojho paláca a žezlo vlády prevezme Šun-č´, ktorý začne vládnuť z Pekingu.Noví vládcovia začali svoju expanziu a tak sa vydali na sever do Mandžuska a na juh Číny, kde sa ich ťaženia predĺžili až do roku 1683 a o sto rokov neskôr sa dokonca už dokázali dostať až do oblasti strednej Ázie a v rokoch 1720-1750 sa dokonca aj Tibet stal ich protektorátom. Svojou expanzívnou politikou dokázali zdvojnásobiť svoju krajinu a dokonca sa na vrchole svojej doby stala ríša Čching, piatou najväčšou ríšou v dejinách. V 18.storočí dokonca museli ríši platiť dane aj obyvatelia Vietnamu, Nepálu čo Kórei. Nikdy potom uz nebola Čína tak veľká ako v tomto období. Čína si žila svoj ďalší zlatý vek, no žiaden netrvá večne a tak v 18.storočí prišla dynastia na križovatku, kde nebol možný ďalší rozvoj bez toho, aby sa vydali cestou modernizácie. Čína patrila v tomto čase k najrozvinutejším krajinám sveta a paradoxne až v polovici 20.storočia ju komunisti vrhli o stáročia dozadu. Po tom ako sa Európa začala zmietať v priemyselnej revolúcii, sa začala od Číny vzdaľovať míľovými krokmi. Dynastia Čching sa ocitla v 19.storočí v známych Ópiových vojnách s Britániou. Briti požadovali od Číny ópium ako platidlo, no čínske hospodárstvo tým trpí a preto v roku 1799 Čína zakáže pestovanie maku. Čierny trh s ópiom však nezastavili. V roku 1839 sa Británia a Čína ocitnú vo vojne, kde ťahá dynastia Čching za kratší koniec. Briti obsadia Šanghaj aj Hong Kong a mier z roku 1842 im dovolil otvoriť päť prístavov. Druhá ópiová vojna prišla v 1856 a aj tu zvíťazili Briti a v 1858 podpísali zmluvu vďaka ktorej otvorili ďalšie prístavy a definitívne získali Hong Kong do vlastných rúk. V 19.storočí sa dynastia zmieta nielen vo vojnách s Britmi, ale aj v čoraz častejších povstaniach, ktoré sužujú ríšu a tvoria problémy. Počas nepokojov sa za desaťročia znížila populácia o takmer 60 miliónov ľudí. Hospodárska kríza prerastie do problémov z ktorých sa už Čching nebude vedieť dostať. Koncom 19.storočia sú klincami do rakvy aj čínsko-japonská vojna, ktorú opäť prehrali a Čcching prídu o Kórejský polostrov aj Taiwan. Cisár sa ešte pokúsi zvrátiť úpadok reformami, ale všetko padlo a tak už sa pád dynastie nedá zastaviť. V roku 1911 sa odohrávajú nepokoje, ktoré prerástli do revolúcie. V roku 1912 abdikuje cisár Pchu-iho a končí sa sláva dynastie.