Evolúcia v priamom prenose

V Tichom oceáne, približne tisíc kilometrov od pobrežia Ekvádoru, sa nachádzajú Galapágy. Sú súostrovím pozostávajúcim z trinástich veľkých a šiestich malých ostrovov. Vznikli vulkanickou činnosťou postupne v jednom bode, ostrov za ostrovom a pomaličky sa posúvajú na tektonickej doske Nasca smerom na východ a to z geologického hľadiska veľmi rýchlo – 2 až 3 centimetre za rok. Každý z ostrovov je preto úplne odlišný. Tie najbližšie pri bode vzniku sú neobývateľné a vulkanická činnosť na nich stále prebieha. Ako sa posúvame smerom na východ, pribúda nám fauna aj flóra a ostrovy najďalej od bodu vzniku, teda tie najstaršie sú určené na zánik a život z nich postupne ubúda. Práve rozmanitosť fauny a flóry, ktorá ročne priťahuje množstvo turistov, inšpirovala aj mladého biológa Charlesa Darwina, ktorý ostrovy navštívil v roku 1835. Zistil, že na každom ostrove sa nachádza množstvo endemických druhov a tie sú úplne prispôsobené prostrediu, v ktorom žijú. Neboli to však slonie korytnačky ani morské leguány, ale práve malé vtáčiky – pinky, ktoré zmenili jeho pohľad na život okolo nás. Zozbieral vzorky z každého ostrova, kde žili a bol mimoriadne prekvapený, aké boli odlišné, napriek tomu, že evidentne pochádzali z toho istého druhu. O svojom zistení napísal knihu „O pôvode druhov“, kde vyslovil svoju evolučnú teóriu. Pinky však nenechajú spať ani súčasných biológov. Práve včera (23.11.) vyšiel článok v magazíne Science, v ktorom tím biológov popisuje výsledky desaťročí pozorovaní kolónie piniek z ostrova Daphne Major. Zistili, že prišelec z ostrova Española si vyberá k páreniu len konkrétne samičky. Po 40-tich rokoch je možné pozorovať kolóniu približne 30 vtáčikov, ktoré vykazujú špecifické znaky, odlišné od pôvodných druhov piniek na ostrove. Je až neuveriteľné, akou rýchlosťou môže evolúcia druhov v špecifických podmienkach prebiehať. A práve Galapágy sú toho dôkazom a kľúčom k poznaniu života na našej planéte. Miesto, ktoré treba navštíviť. A ešte odkaz na spomínaný článok: SCIENCE