Korytnačky z Galapág

Peter Droba

Peter Droba

Galapágy sú úžasným miestom. Veľmi málo objaveným pre našinca. Sopečné ostrovy približne 1000 km od juhoamerickej pevniny. Na nich sa príroda a evolúcia vybláznili dostatočne. Sedím pri Korytnačke slonej (Chelonoidis nigra, Quoy & Gaimard, 1824). Druh bol prvý krát popísaný už v roku 1824 Quoyom a Gaimardom. Charles Darwin ho videl až v roku 1833 a 1834. Zvláštne, že druh, ktorý môže naša veda uznať za živý, musíme najprv zabiť a urobiť rozbor, aby sme ho uznali. Aspoň kedysi tomu tak bolo. Veda ale pokročila. V našej dobe poznáme 13 poddruhov. Tieto sa od seba líšia v neposlednom a postrehnuteľnom rade tvarom panciera. Každý poddruh žije na inom ostrove. Každý ostrov je iný. V dôsledku ľudskej činnosti niekoľko poddruhov už neuvidíme. Sú fakt výnimočné. Na dĺžku majú približne 1,2 metra a takýto kolos máva približne 200 kilogramov. Sú dlhoveké, dožívajú sa aj vyše 100 rokov. No majú svojich nepriateľov. Hlavne v mladosti. Množstvo z nich sa ale dospelosti dožije. Tie môžeme vidieť práve tu na „Korytnačích ostrovoch“. Brodíte sa v gumákoch vysokou trávou. Fotoaparát v ruke. Všade ticho, len vtáctvo naokolo sa ozýva. A potom zo zatajeným dychom vidíte práve takýto skale podobný kolos. Priblížite sa k nej spredu, aby neodišla. O meter ďalej si môžete sadnúť a pozorovať ju napríklad pri kŕmení. Možno to znie zvláštne, ale je to neopísateľné, treba to zažiť.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Galapágy

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu