Expedícia do Sudánu Vybrali sme sa do exotického Sudánu

Expedícia do Sudánu je v plnom prúde. "..a dávaj si pozor" ešte nikdy sa so mnou toľko ľudí nelúčilo týmito slovami a mysleli si pozor nech ťa tam nezastrelia. Sudán to znie ako v stredoveku mor. Vojna, nášľapné míny, únosy, chudoba, smrť. Ísť sem na dovolenú je totálna hlúposť. O Sudáne snívam desať rokov ešte od doby keď som s kamarátmi z Aswánu fajčil shisu na trhu, pil karkade, prikusoval ďatle a nasával ten africký dych v ostatnej časti Egypta neznámy. Čo je tam nižšie? Wadi Halfa a trajekt tam chodí raz za týždeň, tam nechoď, tam sú sami teroristi s roztiahnutými nozdrami a očami plnými strachu tvrdil Muhamed. Dlho som potom zbieral informácie ktoré nejestvujú. Áno na totálnom juhu prebieha množstvo charitatívnych kresťanských projektov {juh je animisticko - kresťanský}, ale čo sever, stred atď? Juho západ je Darfúr a to je jasné že tam sa nedá. Inak rebeli z Darfúru sa dostali sem k hlavnému mestu posledné pred mesiacom. Rebeli asi na 100 džípoch, v maskáčoch so samopalmi prišli na druhú stranu Bieleho Nílu a začali páliť. "Už sa to nestane" tvrdia mi teraz všetci. "Vláda sa poučila". Ale späť k tým snom o Sudáne. Pred rokom som z Jemenu na Sudán hľadel. "Qat sa žuje najviac na svete v Jemene ale druhou krajinou je Somálsko a potom Sudán." vysvetľoval mi nás sprievodca. Uff. No a túto jar som letel do Nairobi a celý čas som mal pod sebou rozsiahlu Lybijskú a Nubijskú časť Sahary a letel som tou obrovskou krajinou, ktorá je najväčšia v Afrike s vyše 2.5mil km2 a hovoril som si "Ja prídem". Potom ešte zopár "tukov" od kamarátov cestovateľov, ktorí o pár hodín doletia a program bol poskladaný. Ideme A/ po stopách čiernych faraónov. ale aj B/ expedíciu do neznáma do vrchov Nuba na juhu do Kordofanu. Ten chceme prebrázdiť celý. A/ arabský sever s impresivnou históriou B/ černošky juh s animistickými neskrotnými kmeňmi. Musím povedať že sa ohromné teším. Kto raz ochutná takýto druh extrémneho cestovania ten sa nakazí. Tou cestovnou horúčkou.... Pristál som a ovanul má veget aký môže byť iba v Afrike. Totálna pohoda, nikto má nekontroloval, letisko s blikajúcim svetlom a 16 počítačmi a voľným prístupom na internet. To nie je možné? hovorím si. Nebolo. Ani jeden nefungoval. Na letisku pristálo iba naše lietadlo a potom lietadlo UN inak nič. Budova veľká v takom arabsko /komunisticko/monumentálnom štýle. Čakali má známi v galabii s Emmou na hlave, srdečne sme sa privítali, tak ako sa víta vážená osoba, ako sa víta priateľ a potom má džípom odviezli do "luxusného" 4*hotela v centre Chartúmu. No v takej štvorke som ešte nespal. Na Slovensku by ten hotel nedostal ani hviezdu. Kto však bol v Jemene či neturistickej Afrike vie o čom hovorím. A som si istý že keď sa budeme vracať z Kordofánu tak budem písať že sme v raji. To viem. Lebo to je ozajstná tvrdá Afrika tak ako ju žijú domorodci a jedna z najchudobnejších krajín sveta. Prišiel som sem vypnúť, resetovať, nájsť opäť pôvodne hodnoty ktorými je život sám o sebe. Na Slovensku v tom strese žijeme malými problémami ktoré nás pohlcujú a nás život sa stáva malým a napriek materiálnemu bohatstvu veľmi chudobným. O 30 rokov vie o svojom živote človek povedať tri vety. Zabúdame ŽIŤ. No a najhoršie je že sa nedá prikázať si robiť čosi iné, vyskočiť z toho kolotoča idúceho strašne rýchlo. Reset sa však dá. Ahmed mi dnes pri najlepšom čaju v Omdurmáne povedal asi 3x: "Ostaň tu mesiac. Zavoláš ženu a deti a budete tu rok. Ťavami pôjdeme týždeň tam na západ. Bude sa ti páčiť. Ostaň tu..." Ten čaj bol lepší ako 10 pív. Ako hovoria Briti ktorí aj túto krajinu kolonizovali: As far as good.