Finále MS 2018: Ako ma Francúzi obliali a pogovali

MS vo futbale 2022 sú v plnom prúde. Katar priniesol už viacero prekvapení a aj zážitkov. Futbalový šampionát je skvelou zámienkou aj pre vycestovanie do zahraničia. Nielen priamo do dejiska turnaja, ale aj do krajín jednotlivých účastníkov pre nasávanie atmosféry v uliciach. Byť v správnom momente na správnom mieste, to vám prinesie ulovený zážitok na celý život. Ja vám sprostredkujem jeden svoj spred štyroch rokov.

Písal sa 15. júl 2018. S kamarátmi som bol v tom čase vo Francúzsku a presúvali sme sa dodávkou po jednotlivých etapách Tour de France. V tento deň sme akurát boli v Annecy na východe krajiny neďaleko švajčiarskej Ženevy. Už samotné zážitky z cyklistiky by boli aj na samostatný blog, celú Tour však obohatili futbalové majstrovstvá sveta. Veď práve v tento deň sa hralo finále a figurovalo v ňom Francúzsko (proti prekvapeniu z Chorvátska) a všetky predikcie nasvedčovali tomu, že to aj vyhrá. Ideálny čas na výlet v tejto krajine.

Tour de France bola v ten deň bez etapy. Mesto Annecy tak od rána žilo len futbalom a prechádzky po zákutiach jednotlivých ulíc boli skutočne úžasné. Nebolo piatich metrov, čo by okolo vás neprešiel človek vo francúzskom drese. Pomaľované tváre, vlajky v rukách a od útleho rána všetky autá v meste trúbili. Ľudia sediaci v autách (vrátane vodiča) mali vystrčené hlavy aj ruky von oknom, každý mal v ruke francúzsky šál či vlajku, kričali na seba "Allez les Bleus" a vopred sa radovali, ako keby už mali titul v rukách. To bola ale len príprava na to veľké, čo malo prísť.

Dve hodiny pred veľkým finále. "Zrejme čas hľadať si miesto, kde sa usadíme," pomyslíme si s kamarátmi a zamierime do najväčšieho baru v Annecy, kde mali televízor snáď pri každom stole. Obsadené. A nielen stoly, ale aj plocha pred vstupom do baru. Takto to bolo po celom meste! Ak bolo nejaké miesto voľné, bolo rezervované a čakalo na príchod hosťa. Čašníci túto situáciu využili a prišli aj k ľuďom, ktorí stáli na uliciach a pred barom. Pýtali sa ich, či nechcú aspoň nejaký nápoj do ruky. Takto predali ešte niekoľko pív navyše.

Vonku boli neuveriteľné tlačenice, na obraz ste ledva videli. Na góly ste sa ale prakticky mohli pripraviť. Prvý gól strelil Chorvát Mandžukič, ale do vlastnej siete a niekoľkokrát záber zopakovali. Po góle Perišiča na 1:1 zahrával penaltu Griezmann a napätie by sa dalo krájať, nikto ani nedýchal - 2:1. Obrovský výbuch radosti, ľudia sa objímali navzájom s neznámymi okolostojacimi, vlajkami mávali tak, až si navzájom udierali do hláv, a niektorí aj (omylom) rozkopali trávu v parku. Jeden z hostí vyskočil tak vysoko zo stola, až čašníkovi vyrazil z rúk tácku s pivami, po ktoré mohol ísť odznova a ešte predtým upratať bordel.

Pred druhým polčasom sme si povedali, že sa skúsime presunúť inde, v centre však bolo čoraz viac ľudí a všetci sa už len pripravovali na bujaré oslavy. Zaujímavé bolo sledovať, ako sa ľudia tiež zhromaždili pri malých obchodíkoch v úplne nenápadných starých uličkách, kde by ste inak nezavítali. Aj tie mali televízor a jeden z obchodov dokonca premietačku, vďaka ktorej sa premietal zápas na protiľahlom múre. Napriek tomu veľa vidieť nebolo, obrovský dav ľudí stojaci tiež na múroch či okolitých debniach, to neumožnil.

Napriek tomu sme sa tu usadili. Ďalej od fanúšikov, ktorí divoko povzbudzovali, ako keby boli priamo na štadióne v Rusku, ktoré usporadúvalo MS. Všetci sa držali za plecia a skákali, vyzývali k tomu aj okolie. Keď ste im povedali, že nerozumiete po francúzsky a neviete pokrik, začali na vás hovoriť iba hlasnejšie. A stále len po francúzsky. To, čo sa mi najviac zapísalo do pamäti, bola 59. a 65. minúta. Góly strelili postupne Pogba a Mbappé. V tom momente som od hluku fanúšikov takmer ohluchol. Všetkým vyskočili ruky do vzduchu tak vysoko, že im z nich vyletel aj pohár piva a to sa razom premenilo na dážď. Mokrí boli všetci vrátane mňa. Fanúšikovia skákali okolo seba po celej ulici a navzájom sa "bodyčekovali". Takéto niečo som nezažil ani v rámci "poga" vpredu na koncerte Horkýže slíže. Poriadna divočina, tu sa naozaj všetci odtrhli z reťaze.

Futbal so sebou ale takéto emócie prináša a fanúšikovia tu stratia zábrany, čiže vidíte zase trochu inú domácu kultúru a mentalitu. Aspoň v tom momente. Úprimne, trochu sme sa báli o svoju bezpečnosť, a tak sme už neostali na záverečné oslavy titulu. To bola divočina iná - veď si pozrite zábery z Paríža z tohto dňa na YouTube. Annecy bolo tiež divoké a postaralo sa o zážitok na celý život. Byť v krajine, ktorá sa stala v ten deň majstrom sveta vo futbale, to sa len tak vždy nepodarí. Uvidíme, či Francúzi tento rok zopakujú svoj úspech, zatiaľ hrajú skutočne výborne. Viem si teda predstaviť, ako to vyzerá v uliciach.