Fulmar ľadový – neúnavný moreplavec severu

Na rozbúrených moriach severného Atlantiku a Severného ľadového oceánu, kde vietor bičuje vlny a slnko sa len zriedka ukáže, vládne vták, ktorý je stelesnením odolnosti: fulmar ľadový (Fulmarus glacialis). S krídlami dlhými takmer meter a hustým perím, ktoré odoláva dažďu aj mrazivému vetru, je tento vták majstrom prežitia v najdrsnejších podmienkach, aké si možno predstaviť.

Fulmar na prvý pohľad pripomína malého albatrosa, má pevné, úzke krídla a ladný kĺzavý let, vďaka ktorému dokáže celé hodiny plachtiť tesne nad vlnami bez mávnutia krídel. Jeho sfarbenie sa líši od čisto bielej po jemne sivú, čo mu umožňuje splynúť s hmlistým horizontom. Charakteristickým znakom je robustný zobák so špeciálnymi nosnými kanálikmi, ktoré mu pomáhajú vylučovať prebytočnú soľ, ideálna adaptácia na život v oceáne.

Fulmary trávia väčšinu života na otvorenom mori, často stovky kilometrov od pevniny. Živia sa rybami, kôrovcami a zvyškami morských živočíchov, no nepohrdnú ani zvyškami rýb po rybárskych lodiach. Ich výnimočný čuch im pomáha nájsť potravu na obrovských plochách oceánu. Na pevninu prichádzajú len počas hniezdnej sezóny, keď si na strmých útesoch stavajú jednoduché hniezda z trávy a machu.

Fulmary sú oddanými rodičmi, pár zostáva spolu dlhé roky a starostlivo strieda sedenie na jedinom vajci. Ak sa však k hniezdu priblíži predátor alebo nevítaný človek, fulmar má jedinečnú zbraň: dokáže vystreknúť zapáchajúci olej zo žalúdka, ktorý znečistí perie útočníka a znemožní mu let. Táto obrana je tak účinná, že odradí aj dravé vtáky.

Hniezdiská fulmarov sa tiahnu od severného Atlantiku cez Island, Faerské ostrovy, Nórsko až po arktické oblasti Kanady. Niektoré populácie migrujú tisíce kilometrov, aby prezimovali v miernejších vodách. Hoci ich počet je stále veľký, ohrozuje ich plastový odpad v oceánoch, ktorý si často mýlia s potravou, a zmeny klímy ovplyvňujúce dostupnosť rýb.