Pozdravujeme domov z rozprávkového Nepálu. Už druhý deň brázdime Káthmandú a okolie a sme doslova nabití zážitkami. Naozaj sme prileteli len včera? Toľko krásy, ktorá je tu akumulovaná a ktorá nás obklopuje, to sa ťažko opisuje, pretože Káthmandú treba jednoducho zažiť. Až potom ho začnete chápať čí milovať. Na uvítanie sme ochutnávali nepálsky dhál bhat, kari, papadam a pikantné chilli. Hneď bolo jasné, že sa nám tu bude páčiť. Káthmandú na nás volalo a tak sme sa vybrali do jeho ulíc. Prvé nádychy exotiky, prvé modlitebné vlajočky, prvé snehobiele stúpy s vševidiacimi Budhovými očami a do toho fotogenickí ľudia, šlapacie rikše, motorky, autá, sem tam zviera a rozlievajúce sa trhoviská. Každého to musí očariť. Zatúlali sme sa do uličiek a v skrytých nádvoriach sme hľadali tibetské chrámy, nepálske stupy a hinduistické či budhistické svätyne. Zlatým klincom však bolo námestie Durbar, srdce starého Káthmandú. Durbarské striešky chrámov sa už z diaľky ukázali na konci uličky a nám stačilo len pár krokov, aby sme sa dostali do ich tieňov. Prvý pohľad na Durbar je nezabudnuteľný. Stáročia sa tu miešajú bez mihnutia oka a chrámy zdobia nádherné newarské drevorezby, najkrajšie svojho druhu v krajine. Kráčali sme pomedzi chrámy, ktoré patrili Indrovi, Šivovi či Višnuovi a rozprávali si príbehy. Strašidelný Bhairava lákal svojich pútnikov a známy Hanuman sa krčil pod fasádou kráľovského paláca. Ten sa akoby pomaličky rozpadal a tak ho musia podopierať ťažké drevené trámy. Zemetrasenie z pred 16 mesiacov si tu vyžiadalo svoju daň a Durbar sa navždy zmenil. Človek by si mohol myslieť, že sa tu zničili priveľa stavieb, ale nie je to tak, väčšina námestia stále stojí, no ak ho človek poznal predtým, tak si uvedomí aký je ten svet krehký a ako málo stačí na to, aby sa z kráľovských stavieb stal prach a sutina. Nepál človeka veľa naučí o živote. Aj napriek tomu, že niektoré chrámy sa stratili a zostali tu len niekoľko poschodové základy je Durbar TOP pamiatkou celého Nepálu. Málokde, snáď len v Bhaktapure, uvidí v krajine toľko akumulovanej krásy. Pozreli sme si chrámy a tak sme si zaslúžili oddych na streche našej obľúbenej reštaurácie, odkiaľ sme mali Durbar ako na dlani. Pochutnali sme si na masala čaji či nepálskej „káve“ a len samotné sedenie na streche a nasávanie atmosféry okolitých hôr a pokoja pri voňavom masala čaji sa premení na zážitok. Aj keby si človek myslel, že toto je už koniec, tak tomu tak nie je pretože sme sa pozerali zoči voči na Kumari, živú bohyňu, ktorá má v Nepále silnú tradíciu. Je zvláštne stáť na nádvorí a sledovať drevené okno kde sa zjaví mladé dievča s božskou aurou. Niečo na tom bude, pretože vždy keď sa Kumari zjaví, nádvorie stíchne. Neďaleko odtiaľto sme si ukázali aj Freak Street. Keby sme boli partia hippies v 60. či 70. Rokoch a cestovali po zemi z Istanbulu pod Himaláje, určite by sme si na Freak Street dávali koláčiky u Snowmana. Zážitkom sa na konci dňa stala aj krátka prietrž mračien, ktorá vytopila niekoľko uličiek a tak bolo zaujímavé sledovať ako si s prúdom vody poradili rikšiaci či chodci. Večer sme ochutnávali tradičné nepálske taštičky momo a zvyšok dňa sme strávili na príjemnej terase miestneho reagge baru. Geniálny deň
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
