Annapurna, jedna z najslávnejších hôr sveta. Na našom zájazde sa k nej dostaneme na dosah. Keď človek pozoruje východ slnka z rozhľadne Sarangkot, má pocit, že je takmer pred Vami. Aj keď tento 55 kilometrový masív pôsobí akoby ste sa ho takmer mohli dotknúť, tak je to k nemu stále niekoľko desiatok kilometrov. My sme sa ale rozhodli, že by sa oplatilo ísť pozrieť bližšie. Do základného tábora, odkiaľ vyrážajú horolezecké výpravy, sa dá totižto preletieť vrtuľníkom. Nemali sme to pôvodne na programe, ani v pláne, ale mali sme voľné ráno a tak sme sa rozhodli, že si privstaneme a vyskúšame tento let, ktorý miestni volajú „najlepším letom Vášho života“. Ráno nás auto priváža na malé letisko v Pokhare. Nad pristávacou dráhou sa lenivo plazí hmla. V diaľke je vidieť obrovský masív, akoby v opare. Personál nám hovorí, že nevedia, či sa poletí. Všetko záleží na dispečerovi. Je 6:30 ráno a ešte nevedia povedať. Musíme počkať. Prichádza pol hodina napätého čakania. O siedmej sa všetko rozhodne. Vstávali sme zbytočne? Nakoniec dostávame zelenú. Prichádza zriadenec helikoptérovej spoločnosti. „Rýchlo, poďme nato, počasie je dobré, poďte letieť, kým to vydrží!“. Rýchlo sa presúvame na heliport, a ideme. 20 minút letu k Annapurne je skutočne jeden z nádherných zážitkov na tejto planéte. Opar sa rozplýva a ako sa helikoptéra blíži k hore, tak si človek uvedomí jej skutočné rozmery. Cesta vedie cez údolie, kde vrtuľník letí priamo medzi skalami. Potom sa otvára kotlina známa ako „Annapurna Sanctuary“ – útočisko Annapurny. Okolo tohto údolia sa týčia šesť a sedem tisícové hory a priamo pred Vami sa otvorí pohľad na južnú stranu desiatej najvyššej hory planéty. Počasie je nádherné. Slnko zalieva okolité hory, aj ľadovec dole v údolí. V tomto momente chápeme, prečo túto jazdu miestni volajú „najlepším letom života“. Vrtuľník nás vysádza v základnom tábore a máme 40 minút na fotky. Svetlo je dokonalé, pocitová teplota asi 10 stupňov, a zažívame jedno z najkrajších rán života. Prejdeme sa na vyhliadku, fotíme, kým to len ide. Všade okolo nás hory, spoločnosť nám robí niekoľko vysokohorských turistov, a my si užívame Himaláje. Čas využijeme naplno a čaká nás let späť. Práve včas, pomaly začíname cítiť fyzickú záťaž, ktorú prinášajú výšky. S pocitom dokonalého zážitku nasadáme do helikoptéry, a čaká nás krásny let späť. Aj keď celý výlet trval len hodinu a trištvrte, tak všetci na neho budeme spomínať len v tom najlepšom. Ulovili sme zážitok, doslova, svetových rozmerov!
