Národný park Chitwan, známy ako srdce džungle, je jedným z najkrajších miest Nepálu. Po krásnom dni pozorovania nosorožcov a krokodílov sa rozhodujeme vybrať sa ešte na peší výlet do džungle. Najprv ale prichádzame do strediska pre starostlivosť a tréning slonov. Tu sa starajú o slonie samice a pomáhajú rozmnožovaniu slonov. „Má tu len samice. Samce prichádzajú z lesa. Je lepšie, keď je samec z voľnej prírody, mláďatá sú potom zdravšie“ vysvetľuje nám náš sprievodca Nabin. „Slonie tehotenstvo trvá 20-24 mesiacov a väčšina mláďat má toho istého otca. Bol tu aj včera, voláme ho Ronaldo“. Najmladšie mláďa, čo tu majú, má 21 dní a je neuveriteľne milé. Nevie ešte poriadne stáť, ale stále sa chce hrať a padá a motá sa pod nohy. Keď máme slonov dosť, tak vyrážame do džungle. Nabin nám najprv vysvetľuje čo robiť, ak na pešo stretneme nosorožca, slona alebo tigra. Šanca je ale relatívne malá. Ibaže by sa objavil Ronaldo. Vraj sa mu zapáčila ďalšia zo samíc a dnes ju naháňal v lese. Púšťame sa lesnou cestou. Okolo nás prestáva existovať civilizácia, zanikajú zvuky ľudí a nahrádza ich spev vtákov a šuchot lístia. Nabin nachádza stopy nosorožca a utekajú pred nami stáda srniek. „Tieto stopy zanechal medveď. Pozrite, ako je tu zem rozhrabaná, hľadá termity“. Nabin presne vie o čom hovorí. Stále pritom sleduje okolie, či sa niekde neobjaví Ronaldo. „Minulý rok ma naháňal. Museli sme utekať 30 minút, ale už som sa s ním zmieril.“ Hovorí, a žiarivo sa usmieva. Je vidieť, že svoju džungľu má rád. Okrem srniek vidíme ešte divé prasatá a nádherný západ slnka. Po väčších zvieratách však ani stopy. Pomaly prichádzame späť k slonej chovnej stanici. Nabin ma zrazu zastaví. „Priblížiš mi prosím ťa fotoaparátom tamtú bielu šmuhu?“ A ukazuje smerom na les. Ja ani nevidím čo ukazuje a snažím sa nájsť bod, čo ho zaujal. „Hýbe sa! To bude Ronaldo“. Hľadím tým smerom, a už vidím. Je to naozaj vzdialený slon. „Ide týmto smerom! Všetci tam!“ Hovorí Nabin, a ukazuje smerom doprava od predpokladanej dráhy slona. Rýchlo sa presúvame a Nabin pozoruje les. „V poriadku, zmenil smer. Ide rovno do chovnej stanice. Poďme bližšie!“ A tak sa vydávame späť do chovnej stanice. Keď sa približuje, tak vidíme, že to je ozaj sloní samec. Nabin vraví, že má asi 35 rokov. Ide rovno za slonicou, ktorú cez deň naháňal, a oňucháva ju chobotom. Pri tom nonšalantne vyberie žrádlo okolitým slonom z válova. Zamestnanci chovnej stanice sa ho snažia odohnať. Ronaldo je ale neodbytný a samica ho zjavne zaujíma, a okrem toho ľahko dostupné žrádlo je pre neho tiež bernou mincou. Pýtam sa, či máme šancu, že sa budú páriť. „Nie“ odpovedá Nabin „slony sú ako ľudia, teraz jej dvorí, to potrvá tak 5 dní a až potom to môže prísť“. Pomaly padá súmrak a Ronaldo sa stále venuje svojej vyvolenej. My už ale musíme ísť; po zotmení v džungli turisti už nemajú mať čo robiť. Naposledy teda Ronaldovi zamávame a ideme. Niečo mi ale napovedá, že o 24 mesiacov môžeme očakávať ďalšie sloníča.
Samo Kĺč, BUBO
03.Dec, 15:06 2018
