História Manhattanu

Za pôvodných obyvateľov Manhattanu sa považuje kmeň Lenape, ktorý bol súčasťou väčšej skupiny algonkinských národov. Ostrov nazývali „Manahatta,“ čo znamená „ostrov mnohých kopcov.“ 

V roku 1609 sa na tomto mieste vylodil prvý Európan z Holandska, Henry Hudson, ktorý skúmal rieku, dnes známu ako Hudson River. Holanďania založili v roku 1624 na ostrove obchodnú osadu. V roku 1626 Holanďan Peter Minuit odkúpil Manhattan od pôvodných obyvateľov za tovar v hodnote približne 60 guldenov (dnešných 24 dolárov).

Holanďania začali s kolonizáciou tohto územia a pomenovali ho Nový Amsterdam. Nový Amsterdam bol založený na južnom cípe ostrova Manhattan ako strategická obchodná stanica. Prístav umožňoval kontrolu nad riečnym aj morským obchodom. Bolo to centrum obchodu a výmeny tovaru. Sústredili sa na obchod s kožušinami, najmä s bobrími kožami, ktoré boli v Európe vysoko cenené. Tento obchod bol hlavným zdrojom príjmu kolónie. Okrem Holanďanov tu žili aj Nemci, Francúzi, Angličania, Židia a africkí otroci.

Po desaťročiach rastu sa Nový Amsterdam stal cieľom Angličanov. Britské námorníctvo, vedené vojvodom z Yorku, obsadilo kolóniu bez boja v roku 1664. Holandský guvernér Peter Stuyvesant kapituloval, a mesto bolo premenované na New York na počesť vojvodu. Na krátke obdobie počas anglicko-holandskej vojny v rokoch 1673 - 1674 sa Holanďanom podarilo získať kontrolu nad mestom, ktoré nazvali Nový Orange, ale podľa dohody z Westminsteru bolo opäť vrátené Angličanom.

Hoci Holanďania kolonizovali Manhattan menej ako 50 rokov, zanechali po sebe hlbokú stopu.

V roku 1664 Holanďania odovzdali Manhattan Britom bez boja, a Nový Amsterdam bol premenovaný na New York na počesť vojvodu z Yorku.

V čase americkej revolúcie (1775 - 1783) hral Manhattan významnú úlohu, napriek tomu, že bol väčšinu vojny pod britskou kontrolou. Ostrov bol dôležitým bodom pre obe strany konfliktu – britskú aj americkú vďaka výhodnej polohe a prístavom, ktoré umožňovali kontrolu nad obchodom a vojenskou logistikou. V noci z 20. na 21. septembra 1776 vypukol v meste veľký požiar, ktorý zničil približne štvrtinu budov v dolnom Manhattane. Dodnes nie je jasné, či išlo o nehodu, alebo Američanov, ktorí chceli oslabiť britskú okupáciu. Manhattan zostal pod britskou kontrolou až do konca vojny. Po podpísaní Parížskej zmluvy v roku 1783, ktorá uznala nezávislosť Spojených štátov, britské sily opustili Manhattan 25. novembra 1783. Tento deň je známy ako Evakuačný deň a bol dlho oslavovaný ako jeden z najdôležitejších momentov newyorskej histórie. V roku 1789 sa mesto New York, vrátane Manhattanu, stalo prvým hlavným mestom Spojených štátov amerických. George Washington bol inaugurovaný a zložil prísahu ako prvý prezident vo Federal Hall na Wall Street.

Po americkej revolúcii sa začal Manhattan rozrastať v populácii a význame. V roku 1811 bol vytvorený tzv. „Grid Plan“, mriežkový systém ulíc, ktorý dodnes určuje štruktúru mesta. Ostrov sa stal centrom prisťahovalectva, priemyslu a financií. Do New Yorku prichádzali milióny ľudí, najmä cez Ellis Island. V tomto období vznikli dnes najznámejšie časti Manhattanu, ako je napríklad Central Park, ktorý bol otvorený v roku 1858.

V 20. storočí tu vznikol Wall Street a Newyorská burza cenných papierov, tiež tu boli postavené mrakodrapy, ako Empire State Building a Chrysler Building.

História Manhattanu je fascinujúcim príbehom o premene malého ostrova na jedno z najdôležitejších miest sveta. Manhattan je jedným z piatich častí, z ktorých sa skladá mesto New York. Často je označovaný za srdce New Yorku, či už ide o obchod, kultúru alebo politiku.