Hlavná železničná stanica v Bombaji

Terminál Chhatrapati Shivaji Terminus, pôvodne Victoria Terminus je hlavná železničná stanica v Bombaji v Indii a sídlo mestského centrálneho železničného systému. Bola postavená v rokoch 1878 až 1887. Rok dokončenia výstavby sa zhodoval so zlatým jubileom vlády kráľovnej Viktórie v Indii. Aj podľa vtedajších štandardov to bola najdlhšia budova v meste.

U mnohých návštevníkov vytvára dojem metropoly, aj keď vôbec nie je typická pre indickú architektúru. Jej anglický architekt Frederick Williams Stevens niekoľko mesiacov cestoval po Európe a hľadal inšpiráciu a podobnosti s mnohými stanicami na kontinente. V čase výstavby mal Stevens len 31 rokov a za túto prácu dostal 24 000 dolárov. Keďže umelecká škola JJ bola hneď za rohom, Stevens využil odborné znalosti študentov umeleckej školy, aby vytvorili niektoré prvky, ako sú zábradlia, dlaždice, či drevené rezby.

Je zaujímavé, že sa táto stavba stala symbolom mesta, pretože miesto, kde teraz stojí ikona Bombaja, bola kedysi skladiskom tovaru. V 50. rokoch 19. storočia postavila Veľká indická polostrovná železnica svoj železničný terminál v oblasti Bori Bunder pozdĺž východného pobrežia Bombaja. Bori Bunder sa používal ako sklad tovaru dovážaného a vyvážaného z Bombaja. Stanica Bori Bunder bola nakoniec prestavaná na Victoria Terminus, pomenovaná po vtedajšej vládnucej kráľovnej. Historicky prvý osobný vlak v Indii z Bori Bunder do Thane, ktorý prekonal vzdialenosť 35 km a trval približne 57 minút, formálne ohlásil zrod Indických železníc.

Architektúra stanice v talianskom gotickom štýle je prepojená s tradičnými indickými kupolami, vežičkami a lomenými oblúkmi, ktoré reprezentujú úlohu Bombaja v 19. storočí ako bránu do krajín na západ. Aby budova získala nadčasový a robustný vzhľad, hlavná stavba bola postavená zo zmesi indického pieskovca a vápenca. Ako kľúčové dekoratívne prvky bol použitý kvalitný taliansky mramor, ktorý zvýrazňuje krásu budovy.

Stanica je jednou z najrušnejších železničných staníc v Indii a obsluhuje diaľkové aj miestne prímestské vlaky. Dnes je hlavným dopravným uzlom a dopravná špička predstavuje chaotickú a dynamickú atmosféru mesta, ktorú od Indie očakávame. Cestujúci sa tlačia do vlakov, dokonca prímestské linky nemajú ani dvere. Denne využíva tento vlakový terminál viac ako tri milióny ľudí.

Stanica bola v roku 2004 zaradená na zoznam svetového dedičstva UNESCO. V jej centrálnej časti bola umiestnená socha kráľovnej Viktórie, ktorú dali odstrániť po vyhlásení indickej nezávislosti.