Hodvábna cesta, Turkmenistan

Hodvábna cesta sa kľukatí mnohými krajinami a jednou z najtajomnejších je Turkmenistan. Vyberme sa hľadať zážitky práve sem. Zažili ste niekedy prehliadku UNESCO vykopávok v sprievode policajnej eskorty? Práve takto sa nám podarilo navštíviť najznámejšie archeologické nálezisko Turkmenistanu – Merv. Naša návšteva zhodou náhod padla na deň, keď sa rozhodol legendárne ruiny navštíviť aj prezident Iránu Hassan Rouhani. Informáciu sme od našich partnerov dostali už deň dopredu s tým, že sa pravdepodobne do Mervu nedostaneme vôbec. Ráno i napriek tomu neváhame a už pred ôsmou vyrážame smerom k slávnym pozostatkom „hlavného mesta východu“. Pri vjazde nás čaká prekvapenie, po oboch stranách cesty sú v slávnostnom špalieri nastúpení mladí Turkméni v krojoch so zástavami. Uvítacia delegácia pre prezidenta už čaká a nás zastavuje polícia. Nesmieme vojsť, celá archeologická oblasť je vyhradená pre iránsku hlavu štátu. Nás ale neopúšťa odhodlanie a vydávame sa na bočnú príjazdovú cestu. Tu sa všetko rozhodne, buď sa nám podarí zapôsobiť na službukonajúcich dôstojníkov, alebo nám Merv ujde doslova o chlp. Náš miestny sprievodca Serdar je zadumaný ale presvedčený, že to zvládneme. Zastavuje nás polícia. „Dnu nesmiete“ vraví dôstojník „celý areál je uzavretý“. Serdar je ale neoblomný, máva svojou licenciou a ukazuje na autobus obšírnymi gestami. V mysli policajta sa z nás stáva európska delegácia, minimálne poslanci exotických, stredoeurópskych krajín. Zrazu sa Serdar otáča a ukazuje palce hore. Vyhrali sme. Policajt nám povoľuje návštevu, ale s podmienkou, že nesmieme vystúpiť z autobusu. Aby na nás dohliadli, tak ku nám volá policajné auto, ktoré nám robí predvoj. Takto začína čarovná spanilá jazda vyprázdneným starobylým Mervom, na ktorej keď spomalíme, tak sa ku nám pridáva aj auto tajnej polície, aby nám robilo zadný voj a dohliadlo, že naozaj nikto z autobusu nevystúpi. Pod týmto bedlivým dohľadom prechádzame tisícročné dejiny jedného z najlegendárnejších miest hodvábnej cesty s našou vlastnou malou karavánou a predstavujeme si, ako asi mohlo toto kedysi grandiózne miesto vyzerať za čias slávneho sultána Sanjara. Vystúpiť na prastaré piesky síce nemôžeme, ale naša cesta pod špeciálnym dohľadom má osobité čaro. Za normálnych okolností by z Mervu nič nebolo a polícia vo väčšine štátov by nás nepustila do areálu ani na meter. Vďaka našim miestnym kontaktom sme si ho mohli prejsť, možno o niečo zbežnejšie ako je zvykom, ale oveľa intenzívnejšie ako kedykoľvek v minulosti. Nakoniec nás policajti odvážajú na bočnú cestu a ukazujú nám smer, ako odísť. Po hlavnej ceste už to možné nie je, medzičasom začala prehliadku aj iránska hlava štátu. Naposledy zamávame prastarým ruinám, prezidentovi Rouhanimu, aj turkménskym policajtom, a vyrážame smer Ashgabat. Všetkých nás pritom hreje pocit, že síce sme nestáli pred ruinami panenskej pevnosti v Merve, ale aspoň sme si ju odfotili, a zažili sme toto mesto ako ho neuvidí nikto iný – s policajnou eskortou.