Ignatius Donnelly - nepochopený konšpirátor?

Politik, spisovateľ a bádateľ Ignatius Donnelly stál na počiatku celkom novej éry ľudského myslenia. Dávno po veku objavov, veku priemyselnej revolúcie a prvých medicínskych zázrakov sa do povedomia ľudí pretláčajú fantastické predstavy - dnes by sme ich mohli označiť aj za konšpirácie. Za nezodpovedanými otázkami si tak vymýšľajú celé príbehy, ktoré im ich lepšie pomáhajú pochopiť a odpovedať na ne. Patril medzi nich aj americký republikán Donnelly, alebo on sám bol nepochopený bádateľ, ktorý svojimi názormi ďaleko predčil svoju dobu - prelom 19. a 20. storočia?

Za všetko hovoria jeho tri ťažiskové literárne diela. V knihe Veľký kryptogram prednáša svoju teóriu označujúcu Shakespearove divadelné hry za umelecké diela filozofa Francisa Bacona. Svoje názory prezentuje na výnimočných univerzitách po celom svete, a tým si získava mnohých nepriateľov, ktorí s ním jednoducho nesúhlasia.

V publikácii Atlantis, predpotopný svet, opisuje Donnelly dnešnú všeobecnú predstavu o stratenom kontinente. Oproti Veľkému kryptogramu vyvolala táto publikácia skutočnú senzáciu a aj kvôli nej je Ignatius považovaný za zakladateľa tzv. atlantológie - vedného odboru skúmajúceho bájnu zem.

Aj svojou poslednou knihou - Ragnarok, vek ohňa a štrku - vyvolal medzi čitateľmi poriadnu dávku kontroverzie. V nej vychádza z predpokladu, že rovnaká potopa, ktorá zničila Atlantídu, zapríčinila aj udalosť, ktorú vikingská mytológia popisuje ako Ragnarok - koniec, resp. znovuregeneráciu sveta, čím zreálňuje základné princípy pohanského severu.

Kde je skrytá pravda - to pri týchto témach ťažko povedať. Donnellyho meno si však mnohí navždy zapamätajú. Jedni ako muža, ktorí "stvoril" skupinu súčasných konšpirátorov, iní ako dobrodruha, ktorý sa nebál hovoriť o zamlčaných témach.