Mesto jabĺk Jablkové mesto pod horami

Viete čo znamená Almaty? Mesto jabĺk a vedzte, že mesto je na toto pomenovanie patrične hrdé. Skúste ochutnať jablká na trhovisku a hneď všetko pochopíte! Ešte včera sme sa prechádzali ulicami kirgizského Biškeku a dnes sme už okolo seba mali úplne odlišné kulisy. Hranica medzi Kirgizstanom a Kazachstanom nám išla veľmi dobre. S kazašskými colníkmi sme prebrali hokej, situáciu na Ukrajine či vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskom. Už len úsmev, pečiatka do pasu a ocitli sme sa pod obrovskou tyrkysovo žltou vlajkou deviatej najväčšej krajiny sveta. Kazašská krajina sa za oknom krásne vlnila, padala do malých údolí, stúpala do kopcov a sem tam sa objavila riečka, dedina či malé mesto. Čím viac sa okolitá krajina vypínala do výšky, tým bolo zrejmé, že sa blížime k bývalému hlavnému mestu Almaty. Dlhé roky sa na mapách objavovalo ako Alma Ata, ale tie časy sú už preč, rovnako ako časy, kedy bolo Almaty hlavným mestom. To sa presunuli takmer 1200 kilometrov severnejšie do Astany, no Almaty má stále glariolu dôležitosti a je dôležitým nervovým centrom tejto bohatej stredoázijskej krajiny. Ráno sme sa vybrali na Kok Bazar, teda Zelený bazár, ktorý je najvýznamnejším bazárom centra mesta. Majú tu všetko na čo si človek spomenie. Sušené ovocie zo Samarkandu, marhule, oriešky, pistácie, najlepšie sušené hrozienka na svete, ale aj jablká podľa ktorých dostalo mesto svoje meno a kopu iného ovocia. Akonáhle sa obchodníci dozvedeli, že sme zo Slovenska, potešili sa a už aj vystierali ruky s ochutnávkami a človek sa pri potulkách a rozhovoroch takmer najedol. Svoje špeciálne oddelenie tu má aj konské mäso, ktoré v Kazachstane patrí k obľúbenému spestreniu jedálničku. Kumys sme ochutnávali ešte v Kirgizstane, no na ťavie mlieko šubat sa nedal nahovoriť nikto. Všetko je krásne čisté, upravené a mnohé naše mestá by takéto trhoviská mohli len závidieť. To nie je jediné, čo by sme mohli závidieť. Upravené, čisté ulice, žiadne smeti, žiadne fasády poničené nezmyselnými grafitmi. Tu sa rúcajú predsudky a človek odrazu zisťuje, že sa často ľudia pozerajú na ázijské krajiny pomedzi prsty, no v skutočnosti nás môžu mnohému naučiť. V tieni Panfilovho parku sme hľadeli na nádhernú žltú katedrálu s ortodoxnými vežičkami, ktoré pri troške fantázie pripomenú Vasilija Blaženého z Moskvy. Pamätníky na vojnu a jej obete tu ticho stoja a len oheň tancuje podľa toho z ktorej strany zafúka vietor. Videli sme aj prezidentskú rezidenciu, divadlo, radnicu či monument nezávislosti a po dobrom obede nás lanovka vyviezla na pahorok nad mesto, aby sme si z výšky prezreli monumenty, ktoré sme už spoznali. Príjemná bodka za dnešným dňom. Viete čo ešte robí z Almaty špeciálne miesto? Sú to kopce, ktoré tvoria južnú hranicu mesta. Krásne, vysoké zasnežené štíty strážia mesto a človek z nich jednoducho nedokáže spustiť oči. Zajtra sa ešte budeme túlať ulicami Almaty a večer nás čaká takmer 700 kilometrový vlakový presun do mesta Šimkent. Odtiaľ sa vydáme na ďalšie dobrodružstvo!