Jadrová havária v Brazílii: Tragédia v Goiânii

Tento rok, teda v roku 2026, bolo 40 rokov od najväčšej jadrovej havárie na našej planéte - Černobyl. Len rok po tejto havárii sa odohrala ďalšia mimoriadne vážna radiačná nehoda – tentoraz v Brazílii.

Píše sa september 1987 a v meste Goiânia, dvaja zberači kovového odpadu Roberto dos Santos Alves a Wagner Mota Pereira sa dostali do bývalej budovy rádioterapie.
Ich zámer bol jednoduchý - prehľadávajú staré a opustené budovy, kde sa snažia nájsť predmety, ktoré by bolo možné speňažiť v zbernom dvore.

13. september 1987 nebol vôbec výnimkou až na to, že títo dvaja zberači objavili v bývalej budove rádioterapie jedno špecifické zariadenie, ktoré bolo veľmi ťažké, a preto sa domnievali, že sa vo vnútri nachádza olovo. Odniesli ho preto neskôr do zberného dvora.

Devair Alves Ferreira, majiteľ zberného dvoru sa podujal na rozobratie zariadenia, ktoré dvaja zberači priniesli. Vtedy sa začalo jedno z najvážnejších šírení rádioaktívnej kontaminácie v dejinách.

Vo vnútri sa skutočne nachádzal olovený kryt, ktorý ale nemal byť nikdy otvorený. Tvoril ochrannú stenu medzi svetom a vysoko rádioaktívnym prvkom Cézium 137, ktorý sa práve používa pri liečbe rakoviny.

Alves Ferreira po rozobratí prístroja našiel žiarivý modrý prášok, a to bolo práve cézium 137. Na prvý pohľad pôsobil ako neškodný žiarivý prášok. V skutočnosti však, síce vtedy o tom ešte netušil, ale hral sa s extrémne nebezpečným rádioaktívnym materiálom, ktorý spôsobuje ťažkú zdravotnú ujmu a taktiež smrť.

Majiteľ zberného dvoru tento žiarivý modrý prášok odniesol domov, ukazoval ho susedom, daroval ho rodine a tým pádom sa prášok chtiac-nechtiac začal šíriť medzi ľudí a začala obrovská kontaminácia Goiânie.

Prvé príznaky sa dostávili u ľudí, ktorí prišli do kontaktu s modrým práškom, už po niekoľkých hodinách. Spočiatku si ale samozrejme mysleli, že príznaky nemajú súvis s modrou látkou. Až o niekoľko dní neskôr jedna pani, ktorá taktiež prišla do kontaktu s céziom, odniesla ju do chemického laboratória na preskúmanie, či to náhodou nemá súvis s bolesťami hlavy a ďalšími zdravotnými problémami, ktoré postihli jej okolie.

Pravda vyšla hneď najavo. Verejnosť sa kontaminovala vysoko rádioaktívnou látkou a keďže sme len rok po jadrovej havárii v Černobyle, tak to samozrejme vyvolalo obrovskú paniku medzi ľuďmi. Vláda musela hneď zasiahnúť.

Identifikovaných a izolovaných bolo sedem hlavných ohnísk kontaminácie ľudí a životného prostredia, ktoré sa vyznačovali vysokou mierou expozície. Celkovo bolo monitorovaných 112 800 osôb, pričom významná vnútorná a/alebo vonkajšia kontaminácia bola potvrdená u 249 z nich. Pri nehode v Goiânii vzniklo 3 500 m³ rádioaktívneho odpadu, ktorý bol uskladnený v betónových kontajneroch.

Nehoda v Goiânii s céziom 137 patrí medzi najvážnejšie radiačné havárie spôsobené ľudskou nepozornosťou. Priamo na následky ožiarenia zomreli 4 ľudia a približne 249 osôb bolo kontaminovaných rádioaktívnym žiarením, pričom desiatky z nich utrpeli vážne zdravotné následky. Tisíce ďalších museli absolvovať vyšetrenia a niektoré oblasti bolo potrebné dekontaminovať.

Tragédia v Goiânii dodnes patrí medzi najznámejšie príklady toho, ako môže zanedbané zabezpečenie rádioaktívnych materiálov viesť ku katastrofálnym následkom. Ukázala, aké dôležité je ich bezpečné skladovanie, dôsledná evidencia a informovanie verejnosti o rizikách spojených s ionizujúcim žiarením.