Jadrová havária v Brazílii

Tento rok (2026) ubehlo 40 rokov od najväčšej jadrovej havárie na našej planéte – Černobyľ. Len rok po tejto havárii sa odohrala ďalšia mimoriadne vážna radiačná nehoda – tentoraz v Brazílii.

Píše sa september 1987 a v meste Goiânia, dvaja zberači kovového odpadu Roberto dos Santos Alves a Wagner Mota Pereira sa dostali do bývalej budovy rádioterapie. Ich zámer bol jednoduchý – prehľadať staré a opustené budovy, aby našli predmety, ktoré by bolo možné speňažiť v zbernom dvore.

13. september 1987 nebol vôbec výnimkou až na to, že títo dvaja zberači objavili v bývalej budove rádioterapie jedno špecifické zariadenie, ktoré bolo veľmi ťažké, a preto sa domnievali, že sa vo vnútri nachádza olovo. Odniesli ho preto neskôr do zberného dvora, kde sa Devair Alves Ferreira podujal na jeho rozobratie. Čo spustilo jedno z najvážnejších šírení rádioaktívnej kontaminácie v dejinách.

Vo vnútri sa skutočne nachádzal olovený kryt, ktorý ale nemal byť nikdy otvorený. Tvoril ochrannú stenu medzi svetom a vysoko rádioaktívnym prvkom cézium-137, ktorý sa používal pri liečbe rakoviny. Alves Ferreira po rozobratí prístroja našiel žiarivý modrý prášok. Na prvý pohľad pôsobil ako neškodný žiarivý prášok. V skutočnosti však, síce vtedy o tom ešte netušil, ale hral sa s extrémne nebezpečným rádioaktívnym materiálom, ktorý spôsobuje ťažkú zdravotnú ujmu a taktiež smrť.

Majiteľ zberného dvora tento žiarivý modrý materiál odniesol domov, ukazoval ho susedom a umožnil kontakt s ním aj členom svojej rodiny. Chtiac-nechtiac sa tak rádioaktívny materiál začal šíriť medzi ľudí a v Goiânii vznikla rozsiahla kontaminácia.

Prvé príznaky sa u ľudí, ktorí prišli do kontaktu s modrým materiálom, objavili už po niekoľkých hodinách. Spočiatku si však, samozrejme, nemysleli, že ich zdravotné problémy súvisia s touto látkou. Až o niekoľko dní neskôr manželka majiteľa zberného dvora odniesla časť materiálu na preskúmanie do chemického laboratória, aby zistila, či môže súvisieť s bolesťami hlavy a ďalšími zdravotnými problémami, ktoré sa objavili v jej okolí.

Pravda vyšla hneď najavo. Časť obyvateľstva sa kontaminovala vysoko rádioaktívnou látkou a keďže sme len rok po jadrovej havárii v Černobyle, tak to samozrejme vyvolalo obrovskú paniku medzi ľuďmi. Vláda musela hneď zasiahnúť.

Identifikovaných a izolovaných bolo sedem hlavných ohnísk kontaminácie ľudí a životného prostredia, ktoré sa vyznačovali vysokou mierou expozície. Celkovo bolo monitorovaných 112 800 osôb, pričom významná vnútorná a/alebo vonkajšia kontaminácia bola potvrdená u 249 z nich. Pri nehode v Goiânii vzniklo 3 500 m³ rádioaktívneho odpadu, ktorý bol uskladnený v betónových kontajneroch.

Nehoda v Goiânii s céziom 137 patrí medzi najvážnejšie radiačné havárie spôsobené ľudskou nepozornosťou. Priamo na následky ožiarenia zomreli 4 ľudia a približne 249 osôb bolo kontaminovaných rádioaktívnými látkami, pričom desiatky z nich utrpeli vážne zdravotné následky. Tisíce ďalších museli absolvovať vyšetrenia a niektoré oblasti bolo potrebné dekontaminovať.

Tragédia v Goiânii dodnes patrí medzi najznámejšie príklady toho, ako môže zanedbané zabezpečenie rádioaktívnych materiálov viesť ku katastrofálnym následkom. Ukázala, aké dôležité je ich bezpečné skladovanie, dôsledná evidencia a informovanie verejnosti o rizikách spojených s ionizujúcim žiarením.

Veríme, že udržateľnosť v turizme je možná. Základ ekológie je nekecať, ale niečo aj urobiť. Prečítajte si náš blog z Brazílie: Ekológia, udržateľnosť a zodpovedné cestovanie.

Pridajte sa k lovcom zážitkov na náš obľúbený zájazd Argentína, Brazília, Uruguaj, Paraguaj a objavte svet s našimi skúsenými sprievodcami inak ako bežní turisti.