Este stale iba v tretej z 8 krajin na nasom vylete, aj ked sa nam zda ze uz sme na cestach aspon mesiac, ale tolko toho zazivame, ze niektore dni by sa dali rozdelit do dvoch!! V Salte bolo uzasne, spravili sme si prehliadku, riadne sme sa najedli v lokalnej restike, kde robili pizzu na metre a odviezli sme sa na kopcek San Bernardo,ktory sa tyci nad Saltou svojimi 1500 metrami. Naspat sme si ho zisli po svojich, bola to velmi prijemna prechadzka a aspon nam konecne vytravilo. Kedze sme mali este jeden cely den v tomto pokojnom mestecku, rozhodli sme sa uzit si tu argentinsku 'gaucovsku' alias kovbojsku kulturu ako sa patri a vydali sme sa na ranc v horach, kde mali velmi sympaticki gaucovia malebne miestecko na chov koni. Osedlali. My sme na konov nebojacne vyskocili a mali sme vsetci ohromnu radost, ze ani Marta, ani Radka, ani Danka neprepadli pri nasadani na druhu stranu. No hotove proficky na prvykrat!! Vyrazili sme cez pastviny v nekonecnej zeleni takmer subtropickeho pasma.....a cuduj sa svete, zacalo nam prsat!!! Premokli sme uplne az do spiku kosti, okrem Danky, lebo ta mala ako spravna dama dazdnik- jej zostali suche aspon vlasy :)) Koniky boli super poslusne, niektori z nas si aj zacvalali, najlepsi jazdec bol rozhodne Zolo! Ked uz nas to v tom dazdi prestalo bavit, s usmevom na tvari sme sa vratili na ranc, kde uz sa chystalo 'asado' - inac povedane, pol kravy na grile :) Gaucovia sa o nas super postarali, dokonca nam pozicali klasicke gaucovske oblecenie (hlavne, ze bolo suche), uvarili mate de coca (caj z koky) a uliali dobreho vinka. Dlho nam to netrvalo a aj sme si zaspievali....museli sme ukazat, ze aj u nas je nejaky folklor! Hralo sa na gitare, jedlo sa, pilo sa, a ked dazd ustal, pobrali sme sa naspat do Salty. Novi 'konski' kamarati nas pozvali do tradicnej ' Casony', kde chodia mladi aj stari na drink a predovsetkym na hudbu... kto chce tam pride - a hra a spieva. Baby nemohli odtrhnut oci od mladeho Rodriga, ktory lamal srdcia svojim spevom a este aj tancovat vedel! Bol to fantasticky zazitok, chalani kupili aj cd-ecko od jednej z lokalnych skupin (bubenik mal asi 9 rokov a bol skvely!!!). Bohuzial cd neprezilo cestu domov, lebo vypadlo z okna za Stanovej pomoci ( nuz, nechcelo hrat v taxikarovom radiu). Tak dufame, ze hudobnici nenatrafiana to ich CD aj s podpismi niekde uprostred cesty :))) Na druhy den rano sa nam velmi tazko vstavalo, uz o 7:00 sme boli usadeni v dalsom autobuse - tentoraz smer Chile a najsuchsia pust sveta - Atacama. Hranice boli vo vyske 4200 metrov, co nam dalo dost zabrat, hlavne po divokej noci v Salte! Ale zvladli sme to, po prehladani vsetkych batozin nas pustili do Chile, kde uz na nas cakal Hernan, aby nas zaviezol na hotel v prasnej dedinke San Pedro de Atacama (2500 obyvatelov) a odtial rovno do Mesacneho Udolia, kam chodia trenovat aj kozmonauti vdaka najnehostinnejsim a najextremnejsim podmienkam. Videli sme Solne Udolie, Udolie smrti, Tri Marie....a ukoncili sme to nadhernym zapadom slnka s vyhladom na ruzove Andy a oranzovu pust. To bol ale den! Svorne sme sa rozhodli zostat verni nasemu menu 'neunavnych' a vsetci sme o 4tej rano na druhy den odisli na exkurziu do vysky 4300 metrov nad morom - pozriet si najvyssie ulozene geotermicke pole na zemi - gejziry El Tatio. Po dvoch hodinach cesty, ktora z nas takmer vytriasla dusu, nas pohladila salka caju z koky a nejaky ten chlebik od pana sofera a svorne sme cakali na vychod slnka. Gejziry su najaktivnejsie prave vtedy. Bublali a prskali, niektore len tak bublinkovali, kam sa clovek pozrel bola para - obraz, aky sa len tak na svete nevidi. Radka ako jedina opacila aj termalnu vodu z gejzirov a zaplavala si v malom bazeniku plnom horucej vody. My ostatni sme boli akosi odradeni unavou a este trosku tou ranajsou zimou. Na obed sme sa vratili do mestecka, posedavali sme na terase a niektori to prirovnali k zajazdu do Chorvatska. Asi kvoli tej nalade sposobenej panom Jackom Danielsom a totalnej pohode. Kamil este stihol objavit najlepsie kura v Juznej Amerike, a pomaly bol cas sa posadit do dalsieho vozitka, ktore nas cez noc odviezlo na druhu stranu juhoamerickeho kontinentu!!! Tak uz sme tu, na pobrezi Ticheho Oceanu v meste Arica (Chile). Tesime sa, ale na druhej strane si uvedomujeme, ze sme uz presli kus cesty a dovolenka bude o par dni v polovicke ...na to este nie sme pripraveni!! Zatial si ale nenechame skazit naladu nicim a uzivame si krasny den na cistuckej plazi a nevieme sa dockat fajnovej vecere plnej ryb a morskych plodov....Zajtra nas caka kratsi presun do hlavneho mesta Bolivie La Paz, a kedze sme uz aklimatizovani, snad nam ani tych 3800 mnm nebude robit problemy pri behani po bosorackom trhu a zberani novych zazitkov....

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Chile

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu