India

Južná India, referencia na zajazd dodatok India s Bubo

Keď si tak čítam môj predchádzajúci príspevok, nedá mi pripísať podstatný dodatok. A to zážitky zo stretnutí s bežnými ľuďmi. Z ich srdečnosťou, stálymi úsmevmi, ich ochotou, so snahou vyhovieť želaniu cudzinca na jednej strane, samozrejme na strane druhej ho čo možno najviac „skasírovať“, ako „chodiacu peňaženku“. Stretli sme sa s pohostinnou, úprimnou, nefalšovanou srdečnosťou na svadbách, so snahou odfotiť sa kdekoľvek a za akýchkoľvek okolností s „exotmi“ čo pre nich biely človek znamenal. Mal som nádherný zážitok, keď po prekonaní ostychu, pod starostlivým dohľadom matky, malinké, asi tak dva a pol ročné dievčatko v mojom náručí si neveriacky dvakrát ručičkou siahlo na moju tvár, či nie som namaľovaný. Spomínam si na kradmý úsmev chlapčeka sediaceho na kamennom slonovi v Hampi, spojený so zamávaním mi na pozdrav. Spomínam na usmievavé, štebotajúce a rúčkami mávajúce školopovinné deti. Nezabudnem však ani na vystreté ruky žobrajúcich matiek s deťmi v náručí. Bolo ich na obdarovanie jedincom však hrozne veľa. Aj taká je India. Krásna a krutá zároveň, ako krásna žena, ak sa nevyhovie jej želaniam. Skutočne fascinujúca, neuveriteľná India.