Kláštor Batalha

Kláštor Batalha, oficiálne Kláštor Panny Márie Víťaznej (v portugalčine Mosteiro da Batalha alebo Mosteiro de Santa Maria da Vitória), je monument v manuelínskom štýle, ktorý dal postaviť kráľ João I. Nachádza sa v meste Batalha, v okrese Leiria, bol zasvätený Panne Márii ako prejav vďaky za portugalské víťazstvo v bitke pri Aljubarrote proti Kastílčanom.

Kláštor Batalha bol v roku 1910 klasifikovaný ako národná pamiatka a v roku 1983 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Okrem toho bol v júli 2007 vyhlásený za jeden zo „7 divov Portugalska“ a v roku 2016 získal štatút národného panteónu.

História kláštora Batalha (a mesta Batalha) sa začala bitkou pri Aljubarrote, ktorá sa odohrala 14. augusta 1385. Na jednej strane sporu bolo Portugalské kráľovstvo (vedené kráľom Joãom I. Portugalska a jeho generála D. Nuna Álvaresa Pereiru, ktorí boli podporovaní Anglickým kráľovstvom); na druhej strane Kastílske kráľovstvo (vedené kastílskym kráľom Joãom I. a podporované Francúzskym kráľovstvom a Aragónskou korunou). João I. sa ešte pred vojnou zaprisahal, že ak ju vyhrá, tak na počesť víťazstva vybuduje kláštor. Rozhodujúce víťazstvo Portugalcov ukončilo dynastickú krízu v rokoch 1383-1385 a viedlo k uznaniu D. Joãa I., majstra z Avizu, ako portugalského kráľa a prvého z dynastie Aviz (alebo dynastie Joanine). Z tejto bitky vznikla aj Anglo-portugalská aliancia – najstaršia dodnes platná diplomatická aliancia na svete – ktorá bola založená 9. mája 1386 podpísaním Windsorskej zmluvy.

Kláštor Batalha začali stavať už rok po bitke, v roku 1386 a jeho výstavba trvala takmer 200 rokov. Z tohto dôvodu pamätník integruje rôzne architektonické štýly, z ktorých vyniká manuelínsky (alebo neskorá portugalská gotika). Pri stavbe tejto pamiatky sa vystriedalo až 7 portugalských kráľov, pričom na práce dohliadalo až 15 rôznych architektov, medzi najvýznamnejších patrili Afonso Domingues, David Huguet, Martim Vasques, Fernão d'Évora a Mateus Fernandes.

Práce začal v roku 1386 portugalský architekt Afonso Domingues, ktorý pokračoval až do roku 1402. Vypracoval plán a mnohé stavby v kostole a kláštore sú jeho dielom. Jeho štýl spĺňal kritériá rannej gotiky; sú tu však vplyvy aj z anglických sakrálnych stavieb. Existujú podobnosti medzi kláštorom a fasádou katedrály York Minster a s loďou a transeptom známej Canterburskej katedrály.

Jeho nástupcom bol Huguet v rokoch 1402 až 1438. Tento architekt, ktorý bol pravdepodobne katalánskeho pôvodu, zaviedol štýl okázalej gotiky. Prejavuje sa to na hlavnej fasáde, kupole štvorcového dómu, kaplnke Zakladateľov. Huguet začal aj stavbu Nedokonalých kaplniek, vďaka ktorým sa kláštor architektonicky aj preslávil. Výšku lode zvýšil na 32,46 m. Zmenou proporcií interiér kostola ešte viac zúžil. Dokončil aj transept, ale zomrel skôr, ako mohol dokončiť spomínané Nedokonalé kaplnky.

Za vlády Afonsa V. Portugalského pokračoval v stavbe v rokoch 1448 až 1477 portugalský architekt Fernão de Évora. Pristavil kláštor Afonsa V. V rokoch 1480–1515 ho nahradil architekt Mateus Fernandes starší. Tento majster manuelského štýlu pracoval na portáli Nedokonalých kaplniek. Spolu so slávnym Diogom Boitacom realizoval kružbu arkád v Claustro Real. Práce na kláštore pokračovali aj za vlády Joãa III. Portugalského, keď k nemu pribudla nádherná renesančná tribúna od Joãa de Castilha. Stavba sa zastavila, keď sa kráľ rozhodol vložiť všetko svoje úsilie do výstavby Hieronymovho opátstva v Lisabone.

Zemetrasenie v roku 1755 spôsobilo určité škody, ale oveľa väčšie škody napáchali napoleonské vojská maršala Massénu, ktoré v rokoch 1810 a 1811 komplex vyplienili a vypálili. Keď v roku 1834 dominikánov z komplexu vyhnali, kostol a kláštor boli opustené. a ponechané na skazu. Až v roku 1840 portugalský kráľ Ferdinand II. začal s programom obnovy opusteného a zničeného kláštora, čím zachránil tento klenot gotickej architektúry. Obnova trvala do prvých rokov 20. storočia. Jedným z posledných architektov bol kamenársky majster Jose Patrocinio de Sousa, zodpovedný za prestavbu kláštora. V roku 1907 bol kláštor vyhlásený za národnú pamiatku. V roku 1980 bol kláštor premenený na múzeum.

Tento architektonický skvost bol súčasťou prvého súboru portugalských zápisov na zozname svetového dedičstva UNESCO. Toto 7. zasadnutie Výboru pre svetové dedičstvo sa konalo vo Florencii (Taliansko) medzi 5. a 9. decembrom 1983. Na zasadnutí boli oznámené ďalšie štyri portugalské lokality: centrálna zóna mesta Angra do Heroismo na Azorských ostrovoch; Kristov kláštor v Tomare; a Hieronymovo opátstvo a veža Belém v Lisabone. V súčasnosti je Portugalsko deviatou krajinou v Európe a osemnástou krajinou na svete s najväčším počtom pamiatok UNESCO spolu s Poľskom. Má sedemnásť pamiatok (kultúrneho aj prírodného dedičstva) zapísaných na svetovom zozname Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru.

Kláštor Batalha je jednou z najobľúbenejších turistických atrakcií v Portugalsku, a to nielen pre svoju jedinečnú architektúru, ale aj pre dôležitý historický kontext. Preto je prirodzené, že túto pamiatku ročne navštívi viac ako 100 000 návštevníkov a je jedným z najnavštevovanejších kultúrnych stavieb v krajine!

Táto významná UNESCO pamiatka je otvorená každý deň od 9:00 do 18:00 a zatvára sa len 1. januára, na Veľkonočnú nedeľu, 1. mája a 25. decembra. Čo sa týka vstupeniek, vstup do Kostola Panny Márie Víťaznej je zadarmo. Do kláštoru si potrebujete kúpiť vstupenku  - tie sa kupujú priamo v kostole na ľavej strane. Vsupné pre dospelého stojí 6 € a 3 € zaplatia študenti a seniori nad 65 rokov, deti do 12 rokov vstupné neplatia.