Komu patrili Marshallove ostrovy?

Aolepān Aorōkin M̧ajeļ sú ostrovným štátom v Mikronézii skladajúcim sa z približne 1 250 malých ostrovov, 29 atolov a koralových útesov. Nachádzajú sa úctyhodných 3200 km juhozápadne od Havajských ostrovov. O dávnejšej histórii Marshallových ostrovov vieme málo. Prvý osadníci sa sem dostali z juhovýchodnej Ázie pravdepodobne niekedy v 3. až 2. tisícročí pred naším letopočtom. V 20. rokoch 16. storočia sa sem po prvý krát dostali Španieli, ale po dlhú dobu zostávali vzdialené ostrovy stranou od záujmu európskych moreplavcov. Pomenovanie získali po britskom kapitánovi Johnovi Marshallovi, ktorý ich preskúmal v roku 1799. Od 50. rokov 19. storočia sa na ostrovoch začali usadzovať prví západní obchodníci a misionári. Napriek tomu, že Španielsko vznieslo na ostrovy nárok a považovali ich za súčasť svojej kolónie Španielskej Východnej Indie, v roku 1885 ho napokon zabrali Nemci a vyhlásili ho za súčasť svojej Nemeckej Novej Guineje, za čo dostali Španieli aj finančné odškodnenie. Na ostrovoch naďalej ale vládli miestni náčelníci, aj keď boli pod dohľadom nemeckej správy, ktorá organizovala obchod s kokosovou koprou. Počas 1. svetovej vojny ostrovy zabralo Japonsko. V roku 1944 počas 2. svetovej vojny dobyli Američania japonské pozície na atoloch Kwajalein, Eniwetok a Majuro, čím japonská prítomnosť na ostrovoch skončila. Po skončení vojny rozhodla Rada bezpečnosti OSN o ponechaní Marshallových ostrovov, Mikronézie, Palau a Severnej Mariany pod správou USA. Marshallove ostrovy boli prehlásené za autonómnu republiku až 1. Mája 1979. Pričom ale v roku 1986 vstúpila do platnosti Dohoda o voľnom pridružení k Spojeným štátom, čím sa Republika Marshallove ostrovy stala suverénnym štátom. Jedinou oblasťou, za ktorú USA naďalej zodpovedá, je obrana ostrovov. Dohoda bola od prijatia niekoľko krát pozmenená, posledne v roku 2004.