Kubánske jedlá Gurmánske zážitky na Kube

Na našom zájazde Kuba absolut total sme ochutnali niekoľko “mňamiek”. Ostrov Slobody nemá vôbec povesť gurmánskeho raja, dokonca sa zvykne hovoriť o kubánskej kuchyni ako o veľmi slabej na zážitky a viacmennej monotónnej ryži s fazuľkami a nejakým tým mäsom. Skúšame boriť stereotypy a môžem vypichnúť pár vychytávok, ktoré na zájazde prešli našim tráviacim traktom a zožali úspech: 1. Bravčové pri Prehistorickej muralii. Bizarné miesto s reštauráciou, kde robia len jedno jedlo, ale vycibrili ho od revolúcie k dokonalosti. Chrumkavé mäsko sa pečie celé doobedie, aby malo tu správnu konzistenciu. Zvykne sa podlievať pivom a najideálnejšie je ho “dusiť” pod jemným a stálym ohníkom z kokosových orechov. 2. Ropa vieja alebo rozvarené hovädzie na franforce u Janka Husáka. Keď sa obyčajne opisuje toto jedlo, nezvykne vzbudzovať veľký záujem, ale keď sa položí na jazyk prvé susto, obyčajne sa človek nevie dojesť. Je to akoby v rajčinovom základe rozvarené hovädzie, ktoré “z diaľky” pripomína náš guláš bez zemiakov 3. Grilovaný homár na streche u domácich v Santiago de Cuba a následná atmosféra salsy na námestí. Homáre zvyknú mať na Kube jednu z najlepších cien za tento typ mäsa na svete. Len.. musíte vedieť, kde si ho dať. Skaziť homarie mäso je jedna z najjednoduchších vecí na ostrove. “Homára treba predtým než ho hodíte na gril na chvíľu spariť v horúcej vode” vysvetľuje mi náš “šéf kuchár” zo Santiaga. Má kamošov v Taliansku a tí sem chodia nielen za peknými mulatkami, ale aj na vynikajúce jedlo a preto mu priniesli obrovský, neónový, do široká žiarivý nápis, ktorý mu robí reklamu “talianska kuchyňa.” “Počuj, Sergio” pýtam sa ho, lebo mi to neni jasné “a čo ponúkaš z tej talianskej kuchyne, keď máš taký žiarivý nápis?” Sergio sa tak po kubánsky usmeje: “tutti!!” “No dobre, a čo je to napríklad dnes? Čo varíš z talianskej kuchyne konkrétne dnes?” “Noooo.. dnes nemám nič, ale.. spravím ti takého homára na kubánsky spôsob, že sa budeš zalizovať!!” Nedá mi to: “a... zajtra? Čo budeš variť z talianskej kuchyne zajtra?” “Počuj, o čo ti ide? Nebodaj ti môj homár nechutí?” Sergio so mnou začína strácať trpezlivosť, ale stále sa usmieva, takže viem, že naša komunikácia je v pohode.. “Nie, tvoj homár je super, len som chcela vedieť, že prečo máš vonku pred domom žiarivý nápis, že ponúkaš taliansku kuchyňu, keď vlastne nič z talianskej kuchyne nemáš a robíš kubánske veci..” “Jaaaj” teraz mu to dôjde a vidím, ako sme opäť kamoši.. “veď to mi doniesli jedni Taliani.. a lepšie je mať niečo žiarivé.. veď vieš, tu na okraji mesta moc turisti nechodia.. ale za to.. mám jednu z najlepších terás v meste.. že?” A hrdo mi ukáže na naše prestreté stoly s naozaj exkluzívnym výhľadom.. 4. Zjedli sme toho naozaj veľa na zájazde, čo by stálo za zmienku, ale “našim deťom” najviac chutili vyprážané banány.. nevieme sa ich dojesť.. po zdolaní Stolovej hory v Baracoa som musela poprosiť miestnu pani, aby nám ich na čerstvo vysmažila.. hneď plných 5 tanierov. Domáci síce moc nechápali, že také obyčajné jedlo, resp. iba príloha k jedlu v nás dokáže rozpútať také vášne, ale, áno.. vysmážané banány nám na Kube išli na najvyšší dopyt.. ešte že ich je po ostrove toľko!!