LACO HUDEC postavil Shanghai

Narodil sa v rodine uznávaného staviteľa a po štúdiu architektúry na kráľovskej univerzite v Budapešti ho čakala sľubná kariéra. Všetko však skomplikovala prvá svetová vojna, do ktorej narukoval ako poručík rakúsko-uhorskej armády. V roku 1915 padol na ruskom fronte do zajatia a skončil v sibírskom tábore pri Chabarovsku. Počas chaosu ruskej občianskej vojny v roku 1918 sa mu spolu s bratom Gejzom podaril nebezpečný útek. Naskočili na vlak Transsibírskej magistrály, prešmykli sa cez zamrznuté hranice do Číny a bez peňazí či dokladov dorazili do Šanghaja, ktorý bol v tom čase otvoreným svetovým prístavom.

V Šanghaji začínal Hudec od nuly ako kreslič v americko-čínskej architektonickej kancelárii Rowland A. Curry, no vďaka mimoriadnemu talentu, znalosti jazykov a inžinierskemu vzdelaniu sa vypracoval na partnera a v roku 1925 si založil vlastný ateliér Hudec Laszlo. Počas nasledujúcich troch desaťročí postavil v meste viac ako 60 budov a kompletne zmenil panorámu metropoly. Jeho najslávnejším dielom sa stal Park Hotel otvorený v roku 1934, ktorý bol s výškou 83,8 metrov takmer polstoročie najvyššou budovou v celom kontinentálnom Ázii. Hudec si poradil s mimoriadne mäkkým podložím delty rieky Jang-c’-ťiang pomocou geniálneho systému železobetónových pilót, čím zabránil sadaniu stavby. Okrem mrakodrapov navrhol legendárne kiná ako Grand Theatre, ikonické obytné domy ako Wukang Mansion či Zelený dom (Green House), ktorý bol prvou súkromnou rezidenciou v Šanghaji so vstavaným výťahom a klimatizáciou.

Jeho úspešnú éru prerušila druhá svetová vojna a nástup komunizmu v Číne. V roku 1947 opustil Šanghaj a odišiel do Spojených štátov, kde prednášal na Kalifornskej univerzite v Berkeley a venoval sa štúdiu kresťanskej archeológie. Zomrel v roku 1958 v Berkeley na infarkt, no podľa svojho želania bol napokon v roku 1970 prevezený a pochovaný v rodnej Banskej Bystrici. Dnes je Ladislav Hudec v Číne považovaný za národný poklad a zakladateľa modernej šanghajskej architektúry.