Za nič sa neplatí

Už je to pár dní, odkedy sa túlame juhovýchodnou Áziou a jej krásnymi oblasťami. Včera som zistil, že si už ani nepamätáme, že sa to celé začínalo v Thajsku a v divokom Bangkoku :) Ale áno, boli sme aj tam a stihli sme toho veľa, od chrámových pamiatok, plavbe po rieke Chao Praya, cez padthajky, tomyamky, curry polievky až po masáže úplne všetko. Nevynechali sme ani tu zhýralejšiu časť mesta Anjelov a boli sa pozrieť, či baby nevymysleli nejaké nové čísla. (nevymysleli) Oťukli sme si aj Kambodžu, jej hlavné mesto Phnom Phen a samozrejme aj slávny Angkor, ktorý akosi automaticky tvorí top list každého cestovateľa. Desaťčlenná skupinka sa rozrástla o ďalších 10 keď sme dorazili do KejEl ako všetci volajú hlavné mesto Malajzie.Highlightom tam sú určite Petronas dvojičky. Pre mňa ešte stále najkrajší mrakodrap planéty. Potom ako sme v KL videli všetko, čo sa vidieť dalo, sme vrazili do malého exotického statiku o ktorom sa vie iba toľko, že je veeeeeeelmi bohatý. Žijú v ňom ľudia, ktorí takmer za nič neplatia, nepoznaj daň z príjmu, nevedia čo je to platiť si zdravotné, či sociálne, dostávajú podpory na nové bývanie...Takto sa o nich stará ich hlava štátu, sultán Hassanal Bolkiah, jeden z najbohatších ľudí sveta, ktorý si pre zmenu necháva robiť účes, kde zaplatiť 21 tisíc dolárov nie je žiadny problém. Je fajn vidieť Brunei, aj keď vyvoláva pocit potemkinovskej dediny. Na Áziu všetko príliš uhladené, fungujúce, čisté. Sem tam chyba prechod pre chodcov, ale zato mešity majú zlaté kopule a oceány mramoru.Chýbalo nám viac socializácie, ulice sú večer pokojne a prázdne.Prečo? Lebo sme absolútne v suchom štáte. Ľudia si tu môžu dovoliť takmer všetko, iba jedno nie! Vypiť si. V celej krajine nie je ani kvapka legálneho alkoholu :) Hovoríme tu o Brunei! Posledné dní sme strávili celkom akčné, v prepojení s prírodou. Sme naspäť v Malajzii. Ale inej ako tu, ktorú poznáme z Kuala Lumpur. Brázdili sme malajský štát Sabah na ostrove Borneo. Ostrov plný zelené a prírody. Videli sme korytnačky ako v noci prišli uložiť svoje potomstvo do piesku na pláži tzv. Korytnačieho ostrova. Riadne nás potrápili a dali na seba čakať až do pol dvanástej. Stretli sme sa s druhým najbližším neľudským bratrancom človeka, Orang-utanom, muzikom z lesa ako ho miestni volajú. Máme až 96,4% spoločných génov. Videli sme bornejsku džungľu, ktorá má už 130 miliónov rokov a mala by byť najstaršou na svete. Dokonca sme sa nad ňou prechádzali 40 metrov nad zemou pri prechádzke po závesných mostoch vedúcich cez a ponad koruny stromov. Na to istom mieste sme sa okúpali v horúcich prameňoch a pofotili si čudesnú Rafflesiu, najväčšiu kvetinu sveta. Dnes, po tom, čo sme sa dva dní venovali relaxu a plážovaniu na nádherných ostrovoch kúsoček od Kota Kinabalu sa púšťame do nového dobrodružstvá. Za chvíľu sa letí na Filipíny, čaká nás ôsmi div sveta, ukrižovanie Krista a divoká Manila. Pozdravujeme všetkých doma, máme sa výborne.