Los americký

Naše cesty Aljaškou vedú divokou, nedotknutou prírodou, ku ktorej samozrejme patria voľne žijúce zvieratá. Tie máme, predovšetkým v letných mesiacoch, možnosť pozorovať v ich prirodzenom prostredí. Jedným z nich je los americký, ktorý je rozšírený po celej Severnej a Strednej Amerike a tiež v Kanade. Zoológovia sa nevedia zhodnúť, či americké losy sú samostatný druh, alebo len poddruh losa mokraďového z Eurázie. Najväčší poddruh pochádza práve z oblasti Aljašky a Yukonu (Alces alces gigas).

Los americký je v každom prípade najväčším zástupcom z čeľade jeleňovitých. Na dĺžku môže jeho telo merať medzi 240 až 310 centimetrami, na výšku dorastá medzi 140 až 240 centimetrov. Váha losa sa pohybuje medzi 200 až neuveriteľnými 825 kilogramami. Typické pre losa je lopatovité parožie, ktoré je počas rastu pokryté jemnou kožou a každoročne ho zhadzuje, ako aj naše jelene. Môžu byť hnedastého až sivohnedého zafarbenia. Samec je výrazne väčší ako samica, parohy má len samec. Typický znak je mohutný pysk a nos, ktorý mierne prevísa. Dlhé nohy a mohutné telo ich odlišujú od ostatných príbuzných - veľkých jeleňov wapiti, alebo polárnych sobov známych pod menom „karibu". Losy majú najväčšie parohy zo všetkých žijúcich zvierat. Najväčšie zmerané parožie malo rozpätie 200 cm a váhu 36 kg.

V americkej angličtine má meno „moose", ktoré pochádza z algonkinského výrazu, ktorý v preklade znamná „ten, čo žerie vetvičky". V Európe sa stretnete u losa s anglickým výrazom „elk", čo však v severnej Amerike označuje spomínaného jeleňa wapiti.

Los pre svoj život obľubuje predovšetkým lesné oblasti, ale aj lúky a močiare. Často sa vyskytuje aj v okolí miest, napríklad pri Anchorage, Seward alebo Fairbanks. Los je veľmi dobrý plavec a v letných mesiacoch obľubuje pobyt v početných jazerách Aljašky. Dokáže plávať až 10 km/h a dych zadrží na 30 sekúnd. Často ho vidno, ako sa živí rastlina pod hladinou vody, pričom nad hladinou odtrhnuté rastliny pohryzie. Tento veľký cicavec je bylinožravec – čiže konzumuje byliny, listy a niekedy aj kôru stromov. Predovšetkým v zime sa živý už spomínanou kôrou a machom. Patrí medzi prežúvavce a tak trávi čas aj touto aktivitou.

Na pohyb po močaristých priestranstvách využíva svoje prispôsobené nohy. Ich „kopýtka" sa od seba roztiahnu a zviera sa tak ľahko nezabára.

Samica losa rodí mláďatá spravidla raz do roka, v jarných mesiacoch. Zvyčajne máva jedno alebo dve mláďatá, ktoré sa pri nej držia 10 až 11 mesiacov. 

Losy sú skôr samotárske, pokiaľ nepríde na obdobie párenia. Vtedy samce zvádzajú medzi sebou boje a je možné vidieť, ako sa zdržiavajú v blízkosti samíc.

Los americký je symbolom divokej prírody Aljašky. Je dôležitým článkom v ekosystéme, nakoľko ovplyvňuje rastlinnú vegetáciu a samotný je zdrojom potravy pre iné dravce v prírode.

Ak sa ocitnete v blízkosti losa, buďte opatrní. Losa domáci obyvatelia považujú za nebezpečnejšie a agresívnejšie zviera ako je medveď. Dajte im prednosť a pri jazde autom buďte veľmi opatrní v oblasti s ich výskytom. Pokiaľ losa zrazíte, jeho vysoké nohy spôsobia, že telo padne presne na čelné sklo, čo je veľmi nebezpečné pre posádku auta. Na Newfoundlandských ostrovoch majú autá často kovové výstuže cez čelné sklo, nakoľko sa tu vyskytuje v obývaných oblastiach veľa losov. Nikdy sa na pešo nepribližujte k tomuto mohutnému zvieraťu. Aj samica vám dokáže svojou váhou a kopytami vážne ublížiť.

Prírode rozkázať nedokážeme, ale každý zájazd pevne veríme, že sa nám losa podarí v prírode spozorovať. V suvenírových obchodoch predávajú po celej Aljaške ako darčeky sušený losí trus. Kúpite ho aj vy svojim blízkym?