Maurícius, brána k luxusnej dovolenke - tipy a triky Luxusný ostrov

Ako si Indovia predstavujú raj? Chcú sa reinkarnovať a v ďalšom živote sa narodiť na Mauríciuse. Vraj tu je iba 52% hinduistov, no ja sa tu stretávam iba s Indmi. Od čašníkov, sprievodcov po šoférov. Každý kto manuálne pracuje je Ind. Na Seychelách černosi nastavili ohromné ceny, a tak nerobia nič - aj tak majú najvyšší príjem na hlavu v celej Afrike. Na Réunione je európsky, Francúzmi dotovaný socializmus. Tu na Mauríciuse ľudia pracujú, a aj to vidieť. Nie, nie je tu lacno, ale za svoje peniaze dostanete top kvalitu, vaše peniaze sú hodné kvalitného produktu. Servis je top, ľudia sú veľmi milí, akosi prirodzene. Biznis sa točí. Maurícius je najhustejšie zaľudnenou krajinou Afriky. Na ploche 2000km² žije vyše 1.3 milióna obyvateľov. Histórie je podobná ako tá na susednom Réunione s tým, že tu Francúzi prehrali vojnu s Britmi a ostrov im nechali. Prvými na ostrove však boli Holanďania a doteraz máte na východnej strane (v prostriedku ostrova) označené miesta, kde sa po prvý raz vylodili. Hovorí sa, že Holanďania našli hlinené tabuľky, ktoré mali dokazovať predchádzajúcu prítomnosť starých Grékov či Feničanov. No tabuľky zlikvidovali, a tak niet dôkazu. Holanďania tu vydržali 72 rokov (od 1638), potom prišli na 95 rokov Francúzi a na bezmála 160 rokov Briti. Už Francúzi sem z južnej Indie z Pondichery importovali Indov, no väčšina pochádza z Britských čias a sú z Biharu. Bihar je aj dnes jednou z najchudobnejších oblastí Indie, a tak títo ľudia prišli za prácou. A zobrali si Bihar so sebou. Každý vie, z akej kasty pochádza. Mám tu troch šoférov. Prvý je kšátria, druhý vaiša a posledný, ktorý má berie taxíkom na letisko, je brahman. Letisko sa nachádza na opačnej strane ostrova ako hlavné mesto a nevedie sem diaľnica, ale uzučké zatočené cestičky. Na juhu ostrova sa nachádza Ganga Talao, kráterové jazero, ktoré je vraj spojené s posvätnou riekou Gangou, matkou riek. Nemôžete to minúť, lebo tu stoja dve 33 metrov vysoké sochy. Socha boha Šivu s trojzubcom a socha jeho družky Durgy sediacej na levovi. Klasický indický gýčik. No kúsok vedľa je jazero a chrámik, kde odo mňa asi po prvý raz v živote nežobrali hinduistickí kňazi peniaze. Prebiehala pudža, brahman sa modlil, zapaľoval sviečky, rozbíjal kokos a mliekom polieval bôžikov. Na čelo sme dostali  znak s úžasným prianím. Už len kvôli tomuto sa oplatilo térigať sa cestičkami krížom cez celý ostrov.  Vonku pred chrámikom je socha modrého Šivu, červeného Hanumana; Saraswati hrá na lutne, Ganeš srší inteligenciou a Gangama najhlbšie postavená v jazere je dôkazom spojenia s matkou riek Gangou. Indovia veria, že Ganga pramení v nebesiach a priteká na zem po Śivovych vlasoch... romantické. Môžete po stovkách schodoch vyjsť hore k Hanumanovmu chrámu plnému opíc, ale opice sme videli aj tu dole a pozorovali sme ruch a modlitby tu dole. Fascinujúce a úplne iné, indický chaos tu hlboko na juhu Indického oceánu. Ako ďaleko je Maurícius pochopíte, ak letíte do najbližšieho Afrického mesta Johannesburgu vyše 4,5 hodiny. Je to strašne ďaleko. Réunion je 45 minút letu.  Maurícius je ostrov plný cukrovej trstiny. Pláží chránených  koralovou bariérou, ak svieti slnko, tak more má prenádherne belasú, tyrkysovú farbu. Málokde ste videli čosi krajšie. Vrchy majú ostré hrany a sú 800 m vysoké. Nejde o aktívne sopky, ako na susednom Réunione. Piesok je z bielych koralov, a preto je more tak prenádherné. Nie všade, ak máte zátoky, do ktorých sa splavuje bahno z hôr, tak to aj tak vyzerá a voda je tmavohnedá a modrá začína byť až niekoľko stoviek metrov od brehu. No na mieste, kde sú pláže, je to to najkrajšie, čo si len viete predstaviť. Piesok je hrubší než na Seychelách, tam prakticky koraly na brehu nenájdete, no pláže na Mauríciu sú hlbšie a dá sa lepšie plávať. Maurícius nemá problém so žralokmi, ale pláže hotelov sú chránené sieťami, aby sa nič nestalo. Veď ide o veľký biznis a príjmy z turizmu sú v ekonomike ostrova na prvom mieste. Ak sem prídete v januári, môže sa stať, že zažijete cyklón, respektíve, bude stále pršať. V júli, auguste sem chodí mnoho turistov, ale je tu zima (relatívne) a, áno, opäť prší. Ideálne je prísť v októbri, novembri, a potom je druhou najlepšou možnosťou marec a apríl.  Na Réunione sa platí Eurom, na Mauríciuse Mauríciuskymi rupiami. No hotely majú ceny svetových metropol a večera v našom hoteli stojí 50€ a fľaška najlacnejšieho vina taktiež. Prekvapilo ma, že väčšina vín z West Cape bola vypredaná a ľahšie som dostal francúzske ako Stelenbosh.  Na Mauríciu môžete stanovať, je tu slušné hnutie trampov. No môžete si užiť jeden z najlepších prímorských hotelov, v akých ste kedy spali. My sme boli v oblasti Belle Mare v hoteloch Constance. Je to na severovýchode ostrova. Celkovo, podobne ako na Seychelských ostrovoch, aj tu napriek dlhoročnej vláde Britov sú skoro všetky názvy oblastí, dediniek vo francúzštine. Constance je malá a dobrá značka, asi ako Oberoi, a služby sú trošku lepšie než je pre 5 hviezdičkový štandard bežné. Sľúbili sme 3 a 4 hviezdičkové hotely, a toto je 5+. Constance Belle Mare sa nachádza na dvoch 18 jamkových golfových ihriskách a na peknej bielej pláži. Druhá časť skupiny je v hoteli Constance Prince Maurice, v hoteli, ktorý mnohí považujú za najlepší na celom ostrove. Totálny 6 či 7 hviezdičkový luxus. Naši boli nadšení. Constance Belle Mare je ideálny pre rodiny s deťmi. Nejde iba o detský kútik v cene, ale máte v cene aj loď so skleneným dnom, vodné lyžovanie, snorcheling s požičaním komplet výstroje a lodičku, ktorá vás vyvezie k rífu; je tu slušná posilňovňa, 6 bazénov, 7 reštaurácií a barov, atď.. Na golfové ihrisko to mám 5 minút peši, ale jazdia tu elektrické autíčka, ktoré vás kedykoľvek zoberú. Do reštaurácie Citronele je prísnejší dres code a na večeru musíte mať dlhé nohavice. Raňajky sú OK aj v kraťasoch, majú skvelú kávu (odporúčam latte do skla) a vajíčko Benedikt. Čerstvé ovocie, kozie jogurty, čerstvé bagety a džúsy. Riaditeľom je Nemec, ktorý žije na Mauríciu 20 rokov, a spoločne so svojou pravou rukou, Francúzom, organizujú raz za týždeň párty pre svojich hostí. Mala byť na golfovom ihrisku v Deer hunter lodge, ale pršalo, a tak ju presunuli do Bleu bar. Fajn. Mám junior suite s výhľadom na bazén a more (tak to má každý) a s veľkým šatníkom a terasou. V hoteli je aj potápačské centrum.  Navštívili sme čajovníkovú plantáž, kde najprv po zaplatení vstupného 8€ vás prevedú fabrikou, a potom sa vyveziete svojou dopravou okolo plantáží (5 minút) do nádherne situovanej koloniálnej budovy na ochutnávku, okrem čaju sme ochutnali 5 druhov rumu. No nestačilo to, a tak sme cez vrchy prešli do oblasti dedinky Chamarel. Tu sme si dali obed v indickej reštaurácii (cca 20€/os) a potom sa zastavili v najznámejšej destilerke rumu Chamarel. Scénická poloha pod najvyšším vrchom Mauríciusu (Piton de la Petite Rivière Noire; 828m) palmy, stromy klinčekov a tradičná fabrička. Opäť prehliadka a potom ochutnávka asi 10 druhov. Vstupné je cca 10€. Drahšie rumy, ako XO či single barel, treba za každý pohárik doplácať, no tých prvých 10 rumov bolo v cene vstupného.   Tu v blízkosti je aj zvláštny prírodný úkaz, a to farebná zem a ďalej pri mori miesto, kde sa schovávali otroci, a ktoré je pod patronátom UNESCO. Vyrazili sme ráno a vrátili sme sa v hlbokej noci. Celkovo sme prešli ostrov zo severu na juh a opačne 4 razy rôznymi cestami, a tak máme prehľad. Koralový útes, ktorý chráni ostrov, je po Austrálii a Belize tretím najdlhším.  Maurícius je ukážkou šikovnosti indickej rasy. Je stelesnením demokracie a slobody v podnikaní. Maurícius má najvyšší HDI (Human development index) zo všetkých afrických krajín.  Maurícius je prekrásny ostrov s množstvom excelentných hotelov.