Mestá duchov v Číne

V Číne sa v posledných desaťročiach objavil zvláštny jav, tzv. mestá duchov. Ide o moderné, novo vybudované mestá s prázdnymi ulicami, bytovkami bez obyvateľov a obchodnými centrami bez zákazníkov. Dnes sa v Číne takýchto bytov nachádza približne 65 až 80 miliónov. Tento paradox vznikol v krajine s 1,4 miliardou obyvateľov, kde by sa na prvý pohľad zdalo, že o bývanie nie je núdza. V skutočnosti však ide o dôsledok viacerých ekonomických, spoločenských a demografických faktorov, ktoré spolu vytvorili obraz krajiny, kde sa stavalo viac než bolo potrebné.

Jednou z hlavných príčin bol ekonomický model založený na rýchlom raste. Miestne vlády v Číne boli roky hodnotené podľa ukazovateľov hospodárskeho výkonu, teda podľa toho, koľko nových projektov, ciest či budov pribudlo. Čím viac výstavby, tým vyšší HDP. Preto sa stávalo, že sa stavali celé nové mestá bez ohľadu na reálny dopyt. K tomu sa pridali lacné úvery a štátne podpora developerských projektov, ktoré umožnili masívny rozmach stavebníctva.

Situácia sa ešte viac zhoršila po roku 2015, keď padla čínska burza a mnohí investori stratili dôveru v akciové trhy. Vláda obmedzila investovanie do zahraničia, a tak sa obrovské množstvo kapitálu presunulo do nehnuteľností. Ľudia začali kupovať byty ako investície, nie na bývanie. Výsledkom sú celé sídliská, ktoré sú formálne predané, no nikto v nich nežije. Na papieri to vyzerá ako úspech, nové projekty, rast ekonomiky, ale v realite ide o prázdne budovy, ktoré sa nikdy nezaplnili.

Ďalším faktorom je zmena životného štýlu a migrácie obyvateľstva. Mladí Číňania dnes túžia žiť vo veľkých, rozvinutých mestách, ako sú Šanghaj, Šen-čen či Peking, kde majú lepšie pracovné príležitosti a modernejší život. Mnohé nové mestá boli postavené v odľahlejších oblastiach bez silnej ekonomiky, a preto o ne nie je záujem. Súčasné staré menšie mestá alebo dediny, z ktorých mladí ľudia odišli, začínajú chátrať a vymierať, pretože tam zostávajú len starší obyvatelia.

Významnú úlohu hrá aj demografická kríza. Populácia Číny starne a počet mladých ľudí, ktorí by si kupovali byty, klesá. V minulosti sa predpokladalo, že každá nová generácia prinesie milióny nových mestských obyvateľov, no dnes sa trend obrátil. Počet narodených detí prudko klesá, čo znamená, že dopyt po bývaní sa znižuje. Napriek tomu developerské spoločnosti ešte donedávna pokračovali v masívnej výstavbe, čím sa rozdiel medzi ponukou a dopytom ešte viac prehĺbil.

Jedným z najznámejších príkladov je Ordos Kangbaši. Toto mesto bolo postavené pre približne milión ľudí, no dlhé roky tam žilo len niekoľko desiatok tisíc. Dnes sa niektoré časti postupne zapĺňajú, ale veľká časť mesta zostáva opustená. Podobné príbehy sa opakujú v provinciách Henan, Liaoning či Zhejiang, kde sa plánovalo vybudovať moderné metropoly, ktoré však nenašli svojich obyvateľov.

Mestá duchov tak odhaľujú limity čínskeho modelu rastu, rýchleho, ale často umelého. Stavali sa nie preto, že ľudia potrebovali bývať, ale preto, že systém potreboval rásť. Keď sa k tomu pridala kríza realitného trhu, starnutie obyvateľstva a migrácia do veľkých metropol, výsledkom sa stali stovky poloprázdnych miest, ktoré dnes pomaly chátrajú.

Tieto prázdne mestá sú tichým symbolom doby, keď Čína chcela ukázať svetu svoju silu a modernitu, no zároveň zabudla na to, že byt bez človeka nie je mestom, ale len kulisou. Sú mementom pre celú krajinu, tichým dôkazom, že ekonomický rast bez reálneho dopytu a rovnováhy so spoločenským vývojom sa môže zmeniť na ilúziu, ktorá za sebou zanechá prázdne ulice a svetlá, ktoré svietia len pre duchov.