Mnohé jazyky Šalamúnových ostrovov

Ako spoločenstvo ostrovov spojených do jedného politického celku najmä „vďaka“ kolonizácii, ostali Šalamúnove ostrovy zväzom ostrovov aj po získaní nezávislosti v roku 1978. Kvôli svojej rôznorodosti a relatívnej izolácii sa na ostrovoch vyvinuli desiatky unikátnych jazykov. V dnešnej dobe je oficiálny jazyk ostrovov angličtina, no plynule tento jazyk ovláda iba niečo cez 2 percentá obyvateľstva, sústredených najmä v hlavnom meste Honiara. Angličtina sa používa iba čiastočne v médiách, vládnom a podnikateľskom prostredí, no a samozrejme v turizme. Tento jazyk je stále málo populárny a dokonca sa ani nepoužíva na školách ako vyučovací jazyk, iba sa vyučuje ako „cudzí“ jazyk. Populárnym neoficiálnym spoločným dorozumievacím jazykom je Pijin. Ten „vyvinuli“ obyvatelia ostrovov ako derivát anglického jazyka, preto je známy aj ako anglická kreolčina, občas hanebne nazývaná „detská angličtina“ alebo „zlomená angličtina“. Tento jazyk ovláda takmer každý obyvateľ ostrova popri svojom materinskom jazyku, resp. jazyku jeho bezprostredných susedov. Oficiálne bolo na ostrovoch napočítaných 76 individuálnych jazykov, z ktorých sa 73 ešte stále aktívne používa a 3 sú už považované za vymreté. Avšak z tých „preživších“ je v priamom ohrození ďalších 13, ktoré pomaly upadajú do zabudnutia. Najväčšiu časť obyvateľstva tvoria Melanézania (približne 85 percent), ktorí používajú svoje dialekty. Omnoho menšou skupinou sú Polynézania (asi 4 percentá) a Mikronézania z Papua Novej Guinei (cca 9 percent). Môžeme si predstaviť aj zaujímavé pôvodné jazyky ostrovov – cheke holo z ostrova Isabel, are-are z regiónu Malaita, gela z ostrova Florida či ghari z ostrova Guadalcanal. Zaujímavé je, že jazyk ghari a jeho dialekt bol intenzívne využívaný misionármi aktívnymi na ostrovoch najmä na preklad kníh a pamfletov. Totižto, aj napriek odlišnostiam sa jadro jazykov jednej veľkej skupiny líši skôr v dialekte a niekoľkých slovách, no už v 19.storočí bola zaznamenaná určitá jazyková zhoda medzi ostrovmi Oceánie.