Monk Fruit: nekalorické sladidlo z Číny

Mníchovo ovocie, známe aj ako Luo Han Guo, je malé okrúhle ovocie pôvodom z južnej Číny. V tradičnej východnej medicíne sa používa ako sladidlo a bylinný liek už tisícročia. Prvýkrát sa spomína v záznamoch čínskych mníchov z 13. storočia v Guangxi v regióne Guilin. Po stáročia ho mnísi používali nielen ako liečivé ovocie, ale aj ako spôsob sladenia jedál a nápojov. Jedinečné vlastnosti ovocia boli zaznamenané v čínskych textoch ako liek na kašeľ a bolesti hrdla.

Mnísi, ktorí ako prví pestovali mníchovo ovocie, boli známi ako Luo Han, budhistickí kňazi oddaní dosiahnutiu osvietenia. Podľa legiend a historických záznamov rozpoznali výnimočnú sladkosť ovocia a začali ho používať vo svojich liečivých čajoch. Napriek tomu, že sa nazýva ovocím, v skutočnosti patrí do čeľade tekvicovitých, čo ho radí bližšie k uhorkám a melónom a nie k typickým sladkým plodom z čeľade tekvicovitých. Je 100- až 250-krát sladšie ako cukor, obsahuje tiež antioxidanty a údajne podporuje imunitný systém, trávenie a dýchací systém.

Je zaujímavé, že pestovanie mníchovho ovocia zostalo po stáročia lokálne. V čínskej bylinnej medicíne nebolo tradične zdokumentované kvôli jeho vzácnosti a náročnosti pestovania. Často sa však používalo v miestnych liekoch v nápojoch na zmiernenie zápalov a dýchacích ťažkostí. Táto vzácnosť len zvýšila jeho tajomnosť a význam.

Keď je čerstvé, ovocie sa rýchlo kazí a musí sa ihneď zjesť po zbere. Preto sa častejšie suší, varí alebo melie na prášok. Používa sa ako sladidlo do jedál a nápojov. Miestne etniká ho tiež pridávajú do pokrmov, omáčok alebo šalátových dresingov. V Číne je veľmi obľúbené počas Čínskeho Nového roka na dochutenie koláčov, ovocného želé a čajov.

Cesta mníchovho ovocia z miestneho trhu na globálny fenomén sa začala v 20. storočí. Práve v tomto období začali výskumníci a nadšenci zdravia skúmať tradičné ingrediencie a ich potenciálne zdravotné benefity. Mníchovo ovocie si získalo pozornosť vďaka svojej intenzívnej sladkosti a nedostatku kalórií, čo ho postavilo ako žiadanú náhradu cukru. V 30. rokoch 20. storočia expedícia financovaná spoločnosťou National Geographic Society hľadala toto ovocie a ďalej ho popularizovala v západnom svete.

Vyskytuje sa najmä v Číne, bežne sa pestuje ručne na malých rodinných farmách a darí sa mu v subtropických oblastiach pozdĺž horských svahov, kde pravidelne prechádzame s našimi BUBO klientmi na zájazde Najkrajšia Čína. Počas plavby po rieke Li nám servírujú čaj z Mníchovho ovocia.

Prečo toto ovocie stále nie je schválené v Európe? Mníchovo ovocie je klasifikované ako „nová potravina“, takže zatiaľ čo v Ázii a USA naberá na popularite, u nás sa tejto super potraviny obchodné reťazce obávajú.