Vesmírne múzeum v Moskve

O jednotku v dobýjaní vesmíru sa dlhé desaťročia preťahovali dve superveľmoci. USA a Sovietsky zväz. Návštevu Moskvy som si dovolil ozvláštniť programom navyše, návštevou vesmírneho múzea. Na úvod nás vítajú vypchaté psy Belka a Strelka. Lajke osud návrat z kozmu nedoprial. Boli to prvé cicavce vo vesmíre. Zaujímavosťou je, že originál vycvičená Lajka pár dní pred svojím kozmickým letom utiekla. Chovateľ zohnal dvojníka a priznal sa až po 30 rokoch vo svojej autobiografii. Prichádzame ku malej okrúhlej kapsule. Dozvedáme sa, že to je originálny modul Jurija Gagarina, prvého človeka vo vesmíre. Obdivujeme výstavu skafandrov, ako sa vyvíjali od tých najjednoduchších po dnešné špičkové obleky. Ochutnáme vesmírnu stravu? Stalo sa. Sklamem vás, sú to v podstate len polotovary zalievané horúcou vodou. Ďalšie exponáty mnohým vyčarovali úsmevy. Spoznali napríklad svoju detskú hračku lunochod - mesačné vozítko. Vrchol celej prehliadky je možnosť vojsť do repliky vesmírnej stanice Mir v pomere 1:1. V tak stiesnených podmienkach si už vieme autentickejšie predstaviť životné podmienky kozmonautov. Trošku smutnejšia je galéria všetkých hrdinov, ktorí zaplatili za cestu za hranice nášho sveta tú najvyššiu cenu. Málo ľudí si uvedomuje reálny prínos vesmírneho programu do našich životov. Prevládajú názory, aby sa investície do vedy a výskumu presúvali radšej na stavbu ciest alebo nemocníc. Nebyť však vesmírnych pretekov, nemali by sme mikrovlnky, televíziu, lekárske prístroje, ako magnetická rezonancia alebo ultrazvuk, trvanlivú stravu, špičkové optické prístroje, či mnohé iné. Ktovie, možno v CERNe vzniká nové ekologické palivo, alebo jav, ktorý je zatiaľ za hranicami nášho terajšieho chápania. PS: Na fotke Lunochod