Čakajte prosím...

Najbombovejší hotel sveta

Ľ

Ľuboš Fellner, BUBO

Nerobím si srandu. Naozaj. Dnes spím v hoteli, ktorý vyletel do vzduchu najviac razy na celom svete. Sýria? Jemen? Irak? Somálsko? Zima zima zima. Tento hotel sa nachádza na omnoho chladnejšom území. V hoteloch v Afganistane sme spávali na hornom poschodí. Pred hotelom stál ozbrojenec, ktorý mal zabrániť vstupu mudžahedínov. No počul som prípady, že strážcu odstrelili a potom vbehli hore a proste všetky izby vystrieľali. Keď som prišiel do tých hotelov, vždy som pozeral kam dopadnem, keď vyskočím z okna…. Hotely v Afganistane som ´book´ol na tri dni a po prvom sme odišli. Keby dostali mudžahedíni tip, tak určite “hej chaloši – príďte na druhý deň, tí hostia sú tu dlhšie” Recepčný bol vždy prekvapený, keď sme odchádzali. No toto je jeden z mojich drobných trikov. Veď v Afganistane vybuchovali bomby aj minulý týždeň. Stále je to zlé. V Jube, v Južnom Sudáne som spal teraz v marci v oddelenom trakte pre UN, UNHCR, Lekári bez hraníc, Magna atď.. za takými pancierovými dverami, ktoré sa dali otvoriť na čip. Až potom sa bolo možné do hotelového traktu dostať. Izby tu boli drahšie, ale táto investícia sa vraj oplatí. Do hotela v Somálsku sme našimi autami kľučkovali pomedzi obrovské betónové kocky. Tieto by ani tank neprerazil. Aj v pohodových krajinách ako Papua Nová Guinea či Libéria sú naše hotely obohnané vysokým múrom a na ňom kotúče ostnatého drôtu. Plus, stráži ich slušná ochranka s ostrými nábojmi. No ani tu nie som – zima zima zima. Žiadny z týchto hotelov nevybuchol, tieto opatrenia sú proti krádeži. Zopár hotelov, v ktorých som spal, napr. v Bamako či Ouagadougou či Grand -Bassam, neskôr vybuchlo. No to bolo raz. Hotely fungovali 20 rokov a raz vybuchli. Hotel, kde spím túto noc vybuchol vyše 30 razy. Medzi rokmi 1970 až 1994 bol môj hotel zničený explóziou dokonca 33 krát. Presne tak – najbombovejší hotel na celom svete!!

Tak prečo tu spím?

Nebol v okolí iný hotel? Tento dávajú zadarmo?

Opak je pravdou! Tento hotel je drahý, stojí cca 200 Euro (bez raňajok). Ok, ide o termín, kedy bol hotel trochu plnší, ale on je plný vkuse. Ide o najlepší hotel v meste položený na takzvanej Golden mile (Zlatej míli), na významnej ulici Great Victoria Street, a práve kráľovná Victoria udelila mestu v roku 1888 mestské výsady a vlastne ho tým založila. Tak už viete kde som? A viete prečo tu spím? Áno preto, lebo ide o najbombovejší hotel sveta! Bomba! Zbieram zážitky, zbieram TOP hotely a toto je presne ono. Tento hotel práve vynovili a ide o značne luxusný hotel. Služby sú TOP. A história je neuveriteľná. Za unikátnosť sa platí. Kedysi proste prišiel na recepciu balíček a na ňom bol lístoček “IRA.” Kým to recepčný uvidel bolo neskoro, potom už nevidel nič. Tak vám to prezradím. Dnes hotel Európa nielen že stojí hrdo v centre Belfastu, ale teší sa značnej prosperite. Ide o jediný “international” hotel v Severnom Írsku. Aj keď idú čoskoro otvoriť ďalší. Tá istá spoločnosť otvára práve hotel Grand Central. Z piano baru počujete pokojnú hudbu. Sviečky vo veľkej bálovej (Grand Ballroom) miestnosti sú vyrovnané. Na vrchnom poschodí sa nachádza Penthouse, kde si môžete pochutnať na zakázanom ovocí – bielych flambovaných broskyniach a porozprávať sa medzi štyrmi očami: tete-a-tete. No dá sa skočiť aj oproti do kráľovského salónu, kde zastal čas. The Crown Liquor Saloon má vyrezávané drevené kabínky. Dole si dajte načapovať + kalíšok Bushmills a hore na poschodí sa môžete klasicky najesť. Samozrejme, moja manželka nevie o aký hotel ide a tak si pochvaľuje. Poviem jej to až odídeme – verím, že nevybuchne (od hnevu). “Hotel Europa nikdy nebude jedným z hotelov, ide o unikát, je tu duša, história a Európa je ukážkou odhodlania Belfastu prežiť. Boli to hrozné časy. Britskí vojaci by radšej išli bojovať do Iraku, než byť nasadení tu proti IRA,” píše Harpera Browna, vtedajší generálny riaditeľ, ktorého ste nevideli inak než odetého v smokingu a úsmeve. Belfast bol dlho okupovaným mestom. Europa bola otvorená pre turistov, ale v hoteli nikto takýto nebýval, boli tu iba vojnoví žurnalisti. Tí vtipne hotel popisovali. Napríklad John Sergeant z BCC hovoril “veľký moderný hotel bez normálnej klientely” Každý prichádzal do tohoto hotela. Zástupcovia tlače a ľudia, ktorí sa stretávali zo zástupcami tlače. Politici, vojaci, partizáni. Toto nebol hotel, to bol hlavný štáb. Keď sa niečo v Belfaste udialo, von vybehol len jeden, možno dvaja novinári, ostatných 10 to opísalo od neho. Iba trochu zmenili slová. V Grand Ball sa dnes koná zápas medzi Írskom a USA, boxerský zápas- aké príznačné. V USA žije mnohonásobne viac Írov než ich je doma na ostrove. S kokteilom Irish smile (Írsky úsmev) sa prechádzam po točitých schodoch z recepcie k Piano baru a čítam si tú dlhú históriu, ktorá je vo fotografiách a krátkych textoch vyobrazená na stene. Bolo obdobie, kedy sa celá redakcia Irish Time presunula do Europy. To vtedy, keď explodovalo auto a redakciu zničilo. Bolo to najkrajšie leto redakcie, v hoteli boli niekoľko mesiacov v lete 1973. Redaktori boli celé noci hore dole v bare. Boli pod vysokým tlakom a boli mladí, a írska whisky je tri krát destilovaná… Hotel Europa bola hlavným cieľom IRA, veď tá budova predstavovala investície, bola najviditeľnejšou. Plus, keďže tu boli novinári, bolo zrejmé, že výbuch bude mať najlepšiu publicitu. Okná vylietavali každý týždeň. Volali ho Hardboard Hotel- hobrový hotel. Sklári mali každú tabulu vyrobenú trojmo, aby ju vedeli ihneď vymeniť. No rámy okien sa postupne zničili, a tak namiesto skla zatĺkli lacnú hobru. Keď vypadla elektrina, provinčné Penthouse Poppets servírovali drinky pri sviečkach a šéfkuchár navaril na ohni na zadnom dvore. Generálny riaditeľ povedal, že sa nedajú. Ír sa predsa nikdy nevzdáva. Nielen v boxe. Nikdy. Raz, keď vybuchla bomba na hornom poschodí a voda sa valila cez strop priamo do baru, si hostia jednoducho otvorili dáždniky, aby im to nenakvapkalo do ich “pinty”, a pivo s kľudom dopili. Hrdinstvo teda bolo na oboch stranách. “Najhoršie bombové útoky boli tie posledné v rokoch 1991 a 1993, ktoré hotel značne poškodili. Museli prísť mnohomiliónové reparácie.“ vysvetľuje mi šéf cpncierge Paul. Už 25 rokov sa neudialo nič. No posledná miliónová investícia sa zrealizovala v lete 2017. Hotel je teraz vynovený a tip top.

Hotel navštívil Bob Dylan, Brad Pitt, Julia Roberts, U2 a v novembri 1995 Hillary a Bill Clintonovci. BBC o ňom natočila The Europa Hotel – Bombs, Bullets and Business as Usual. Takže toto je jeden z nezabudnuteľných hotelov, v ktorých som kedy spal. Ďakujem Tomášovi Hušekovi za geniálny tip! BUBO know how sa nezaprie.

 

Foto: na recepcii je plášť posledného pracovníka v lodeniciach na Titanic, ktorý tu v Belfaste vyrobili

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Írsko