Najdlhšia báseň na svete a epos - Mahabharata

Ak ste niekedy boli v Indii alebo Indonézii, určite ste už mali možnosť stretnúť sa so slovami Mahabharata a Rámájana. Hovorí vám to niečo? Sú to dva najväčšie hinduistické eposy, ktoré Indovia milujú, sledujú ich v sfilmovanej i animovanej podobe a počúvajú v podcastoch. 

Jeden z najväčších hinduistických eposov, Mahabharata, zložený z 18 kníh, 200 000 šestnásťslabičných veršov, je oficiálne najväčšou básňou na svete. Tvorí ju viac ako 1,8 milióna slov. Hinduisti dokonca veria, že trvalo 600 rokov, kým ju spísali. Mnohé z textov sa datujú do 4. storočia pred naším letopočtom. Názov je zložený z dvoch slov - “Maha” a “bharata”, ktoré má viacero významov. V spojitosti s príbehom ide o potomkov kráľa Bharata, tiež to môže znamenať niečo ako “patriaci Bharatovcom” a stretnete sa aj s interpretáciou niekoľkých dialektov a výkladov o tom, že “Bharata - Bharat” v preklade z hindštiny znamená aj “India”. 

Epos je o dvoch mocných kráľovstvách, ktoré sa navzájom chceli prostredníctvom svojich žien a rôznych podmienok zmocniť jeden druhého. Charakterizujú sa aj ako nevlastní bratranci - Pánduovci a Kuruovci. Epos je údajne napísaný bohom Ganeshom (ten so sloňou hlavou), avšak slová mu diktoval známy mudrc Vajsá. 

Príbeh hovorí o kráľovi indického kráľovstva Hastinápura, rode Kuruovcov, Šantanovi a tiež o zjavení indickej bohyne Ganga, ktorú si vezme za svoju ženu. Avšak predtým, ako si ju vezme a porodí mu deti, jej kráľ musel dať sľub, že sa jej nikdy na nič neopýta. Neskôr mu ganga porodila 8 detí. Sedem z nich hodila do rieky Ganga a utopila, kráľ to už nevydržal a pri tom, ako Ganga šla s 8. dieťaťom k rieke, sa jej opýtal, prečo to robí.

Keďže porušil sľub, Ganga zrušila ich puto a povedala mu, že o toto dieťa nepríde. Kráľa opustila a vysvetlila mu, že kedysi bola na jej deti uvalená kliatba. Davavráta, ôsmy syn, ostáva žiť so smutným kráľom Šantanom, ktorého opustila žena. Počas samoty sa kráľ zaľúbi do krásnej ženy menom Satjaváti, no jej otec, má podmienku, pod ktorou si ju môže vziať. Znie tak, že nasledujúcim kráľom Hastinápura musí byť jej syn, a to prakticky ruší možnosť stať sa kráľom práve kráľovmu synovi Devavrátovi.

Syn mu to aj napriek prvotnému nesúhlasu povolil, avšak zložil ďalší svoj sľub, a teda že bude držať celoživotný celibát, zasvätil sa bohom a s tým dostal aj nové meno Bíšhmu. Samotný Šantana mu požehnal večný život. Neskôr už Satjaváti mala 2 deti aj s kráľom, avšak tie sa nedožili dlhého veku a opustili ju tak isto ako aj Šantana, ktorý umrel na chorobu a Satjaváti ostala sama.

Hastinápur a Kuruovci tak stále nemali nasledovníka trónu. Satjaváti požiada Bíšhmu, aby sa zriekol svojej prísahy, čo on odmietal. Satjaváti sa cítila previnilo s ohľadom na skutočnosti, kvôli ktorým Hastinápur nemal nasledovníka trónu. Vyzvala teda Vajsú, jej syna, ktorého počala s potulným pútnikom, askétom a mudrcom.

Je to celé istým spôsobom zamotané, pretože Satjavatí požiadala svojho syna Vajsú, aby splodil dieťa s manželkou jej už nebohého syna Vičitravíjru, konkrétne s Ambikou. Tá sa však pri pohľade na špinavého askéta zľakla, a tak zatvorila oči, za čo na ňu bola uvalená kliatba a narodil sa im slepý syn Dhritaráštra. Satjavatí tak požiadala ďalšiu dcéru Ambaliku. Tej povedala, aby pri tom mala oči otvorené.

Keď tuláka videla, zbledla, a preto sa jej narodil syn, ktorý bol celý bledý a dostal meno Pándu. Nakoniec prišla na rad slúžka, s ktorou Vájsa splodil Viduru. Ten sa neskôr stal skutočne mocným a pôsobil na jednom z kráľovských dvorov pôvodných Kuruovcov. 

V epose sa teda odohráva a opisuje mnoho príbehov o božstvách, tiež rozvoj Indie či hinduizmu a je výborným zdrojom informácií o histórii.

Mimochodom vedeli ste, že Hastinápura je dnešné Dillí?