Národný park Death Valley Najteplejšie miesto na svete

Mnohí z nás už zažili poriadne horúčavy kdekoľvek vo svete, pri ktorých si povedali, že už väčšie teplo nemôže existovať, ale existuje! Extrémne horúčavy sú totiž každodenným "stereotypom" v americkom národnom parku Death Valley, teda v „Údolí smrti“. Údolie bolo pomenované skupinou bielych osadníkov, ktorí sa v roku 1849 vydali na výpravu s cieľom skrátiť si cestu do miest Zlatej horúčky. Keď križovali toto údolie, tak zistili, že toto miesto je tak suché a teplé, že len tí, čo sú pripravení, tu vedia prežiť. Výpravu, s výnimkou jedného účastníka, prežili všetci, aj napriek tomu, že im došlo jedlo i voda. My sa do tohto parku vydávame ráno po ceste #95 z Las Vegas a asi po 2 hodinách vstupujeme z Nevady do Kalifornie. Ocitáme sa v jednom z najnehostenejších miest na našej planéte. Tento výlet absolvujeme s dvoma rodinkami nadšených Bubákov, ktorí sem prišli uloviť zážitok a mohli si povedať- boli sme na najteplejšom mieste na svete. Prvou zastávkou je nepochybne tabuľa s názvom "Death Valley", ktorá vo fotoalbume nesmie chýbať. Tí zdatnejší sa na ňu aj vyšplhali. Celá táto oblasť je chránenou rezerváciou a aj keď sa na prvý pohľad zdá, že v tejto pustatine nič nežije, opak je pravdou. 91% tohto národného parku je označených ako "divočina" (wilderness), kde má človek príležitosť zažiť skutočnú samotu, prírodné ticho, krásnu, jasnú nočnú oblohu plnú hviezd, ako aj divokú prírodu, či už zo strany fauny alebo flóry. So samotou tu prichádza aj izolácia, takže dobrodruh, ktorý sa odhodlá ísť do divočiny, musí byť plne zodpovedný sám za seba a za svoje bezpečie, pretože do divočiny vedú stovky míľ nespevnených ciest, no zliezať z nich sa absolútne neodporúča. Celá táto oblasť je domovom pôvodných obyvateľov nazývaných Shoshone (Šošóni). Žilinskí futbalisti teda vedia, odkiaľ je pôvod ich prezývky J Tí majú v jazyku "šošon" pre údolie smrti a okolité rozprestierajúce sa červené hory názov Timbisha. Timbisha šošóni tu žili a žijú viac než 1000 rokov a preto organizácia národných parkov USA vyčlenila územia, kde Šošóni žijú nepretržite až dodnes, na miestach ich dávnych predkov. Organizácia Timbisha Shoshone Natural & Cultural Presentation Area (Chránené prírodné a kultúrne územie kmeňa Timbisha Shoshone) sa stará o zachovanie tradičnej kultúry tohto kmeňa, ako aj udržiavanie náboženských aktivít. Na ceste #190 odbočíme kúsok za informačným kioskom na prvej odbočke doľava a približne po 23 km sa ocitneme na vyhliadke Dante's point, ktorá je vo výške 1669 m.n.m. Zatiaľ sa zdá, že počasie je tu príjemné. Vôbec nikto by nepovedal, že dole v údolí, kam pôjdeme, je minimálne o 20˚C viac. Napájame sa opäť na cestu, z ktorej sme odbočili a zhruba po 10 minútach jazdy stojíme pri vyhliadke Twenty Mule Team Canyon. Geologické okolie krajiny je dych berúce, no nás tu zaujalo skôr fotenie modelky v spodnom prádle, zrejme do nejakého magazínu, pretože tu bola celá "výprava" fotografov a maskérov. O niečo ďalej nás čaká Zabriskie Point. Miesto, ktoré sa týči nad bodmi Badwater a Artist's Pallete a je vzdialené asi 6 km od hlavného informačného centra Furnace Creek, stále na ceste #190. Najlepší výhľad tu je skoro ráno, kedy ružovozlaté pohorie Panamint Mountains osvetľuje vychádzajúce slnko. Asi práve tento pohľad inšpiroval v 60. rokoch režiséra Michelangela Antonioniho k natočeniu filmu s rovnakým názvom, aký má táto vyhliadka. Nadmorská výška sa znižuje a už cítime výrazné oteplenie. Posledné dva roky (2017 a 2018) dosahuje priemerná teplota na obed 50°C v tieni a my sa ideme troška schladiť do informačného centra, ktoré ponúka množstvo zaujímavých faktov a videí o tomto parku. Najvyššia teplota vzduchu na svete bola zaznamenaná práve na tomto mieste 10. júla, 1913. Bolo tu nameraných rekordných 134,1 Fahrenheita, teda 56,7°C v tieni! My sme mali v tento deň neskutočný výpek a teplota dosahovala v tieni okolo 53°C, čo sa nedá ani len vo sne predstaviť. Je to úplne iné teplo, na aké je človek zvyknutý. Suchá páľava, ktorá normálne vysušuje mozog. To je ono! Presne kvôli tomuto sme sem prišli a príroda sa ukazuje v plnej paráde. To, že je fakt teplo, pozorujeme aj na našom aute Chevrolet, ktoré pri akcelerácii poriadne odfukuje a rozbieha sa len tak tak. Pokračujeme ďalej a mierime približne 26 km na juhovýchod až k najnižšie položenému miestu v Severnej Amerike, k miestu Badwater basin, ktoré je 85,5m pod morskou hladinou. Názov tohto miesta je veľmi výstižný. Nielenže je tu vody málo, ale aj tá, ktorá tu je, je jedovatá. Obsahuje veľké množstvo chloridov a síranov a je jediným domovom miestneho slimáka (Death Valley Snail). Na prechádzke cez soľnú pustatinu chápeme, prečo tu každoročne zahynú na dôsledok dehydratácie 4-6 turisti. Teplo tu je tak vražedné, že na hodinu je potrebné mať minimálne 2 litre vody a pokrývku hlavy, bez ktorej má skúsený aj neskúsený dobrodruh do pol hodiny vidiny a závraty spôsobené úpalom. Je úžasné, ako sa tu stretáva "staré" s "novým". Staré sú hory, ktoré majú vyše milióna rokov a nová je soľ, ktorá vykryštalizovala len pred pár hodinami dnes ráno. Možno je údolie smrti pustatina a tzv. "ničota", no je to dych berúce miesto, ktoré rozhodne stojí za návštevu. Lovíme zážitky tam, odkiaľ iní už utekajú. Nikdy to však nepodceňujeme a myslíme na to, že pitný režim tu je viac než dôležitý. Po asi 2 hodinách jazdy sa vraciame späť do Las Vegas a plní zážitkov si užívame voľné poobedie pri bazéne a drinku