Čakajte prosím...

Najväčšia biodiverzita vôd na svete- svetový rekord!

Ľ

Ľuboš Fellner

Ďalším mojim zdrojom informácii je Narcis, ktorý sa vôbec nespráva narcisticky. Je to malý Katalánec vo vyšúchanom tričku, ktorý tu žije 2 roky. “Moja mama sa narodila v Santa Isabel Fernando Pó”, hovorí. “A odvtedy má naša rodina neposedné gény.” Ja som bol v Santa Isabel Fernando Po v máji. Teraz sa to mesto volá Malabo, ostrov sa volá Bioko a krajina je Ekvatoriálna Guinea- pozrite si zápisky na tomto Fóre, ide o podobnú exotiku ako je Atauro (Ilha De Ataúro). A táto exotika nás s Narcisom ihneď spojí a zrazu sa poznáme ako keby roky, ja viem ako bol vychovaný a on vie, že ja viem, a tak sa otvorí. “Žil som 2 roky v Kolumbii, och Ľubo tie baby, to bola paráda. Tu to je o ničom. Domorodci sú tak chudobní, že nemajú čo jesť, baby sú kosť a koža.” Kecáme a kecáme a ja sa dozvedám reálie dnešného Dilí – korupciu - ako sa dajú/nedajú kúpiť pozemky, a hlavne kde je naj super potápanie. Na Atauro chodí jeden starý nemecký trajekt, ale ten chodí tak-tak a v nedeľu kedy sme prileteli bolo v katolíckej krajine všetko zatvorené. Nikto nás nechcel zobrať, “prenajať loď stojí 1400 USD” dozvedám sa v prístave blízko úradu vlády. Práve na tejto pláži v centre mesta často vyliezajú podvečer krokodíly. Nikto nič nevie, nič sa nehýbe, no správny cestovateľ ide za svojím ako buldog a tak vybehneme zadným východom a pýtam sa výrastkov na loď na Atauro. Ani sa nehnú a Boris chce odísť, veď to evidentne nemá význam. No ja viem, že ich mozog pracuje naplno, iba im to dlhšie trvá, teraz sme tú partiu chalanov vyviedli z konceptu. Po 15 minútach začnú kričať smerom na more k lodičkám, pískať, po pol hodine niekoho napadne vytiahnuť mobil, no nemá ho aj tak nabitý a nemá na simke už ani cent, takže kričíme ďalej a zrazu je na lodi pohyb, zobudili sme maličkého námorníka. Ten pripláva na člnku, ten mu potom utečie, evidentne je rozospatý a robí ohromný chaos, inak, ako všetci domorodci. Každopádne po dvoch hodinách sa dozvoníme Robertovi, starému austrálskemu vypelichanému psovi, ktorý hltá anglické slovíčka a koniec slov ako dingo korisť. “Má problém, hmm, čakal ráno, ale vy nedoleteli a tak som poslal ešťe raz, ešte raz a potom nevedel kedy doletí..te. Mám plno, stany sú OK? Hmmm.” Nasadneme na jeho opancierovanú loď a z hodinky cesty je to vyše dvoch hodín na búrlivom mori. Každý sa tu bojí vĺn a poobedného vetra, ale peniaze sú peniaze všade na svete, no tu ešte viac a tak ideme. Striekajúce vlny vytvárajú v nádhernom nedeľnom počasí dúhu, pozerám von či neuvidím veľrybu, aj mne sa cesta hlbočizným morom veľmi páči. Na mieste zisťujeme, že okrem stanov nič iné nemá, ale stany sú luxusné s posteľami a nádhernou reštauráciou. Sme tu sami. Atauro oddeľuje od hlavného ostrova Timoru morská úžina Wetar hlboká až 5 kilometrov. “Od októbra do decembra sa ňou plavia tisícky veľrýb. “V roku 2005 som videla 12 naraz. Aj od tohoto stola, kde sedávaš a píšeš, som ich videla”, hovorí mi Austrálčanka Mary, ktorá ma prišla pozrieť. Chodí sem na Atauro pomáhať domorodcom. “Nechali sme ich po vpáde Indonézanov v štichu a to bola naša chyba. Je našou povinnosťou pomôcť. Znie to dôveryhodne?”, pýta sa ma lebo pozná môj názor ma situáciu, keď hovorím, že keby nemali ropu, nikto ani prstom nepohne. Polovicu ropy berie inak Austrália… Sedávam v našej chatke a more mám asi najbližšie ako som kedy mal, tak na 4 metre od môjho lap topu. Je tam malý múrik asi meter vysoký a ten zabraňuje, aby mi more omočilo nohy. Kvalitný stôl z tvrdého tropického dreva je paralelne k moru a ja keď teraz píšem, nevidím nič iné len more a more a more. Dnes je pokojné aj keď sezóna hovorí, že pokojné more má byť na opačnej –západnej- strane ostrova. Pláž má tmavý štrk s veľkými kamienkami, no keď sa hodíte do vody tak po asi 100 metroch narazíte na najkrajšie koraly sveta. Vskutku som nič obdobné nevidel. Ani na Maldivách, ani na Marshallových ostrovoch ani na Palau. Čo sa týka nádhery koralov, tak Atauro je mojou svetovou jednotkou. Okolo hlavného ostrova je šnorchlovanie nanič, musíte ísť sem na Atauro. No keď chcete na Atauro to “best”, musíte ísť s Narcisom. Vyzerá to takto. Ráno na šnorchlovanie ideme autom asi 5 minút do prístavu, hmm, ťažko toto nazvať prístavom. Je tu trh, no ten frčí iba v sobotu, raz za týždeň. Potom tu skapal pes. Stánky sú pozakrývané umelohmotnou fóliou a previazané, evidentne budú o týždeň predávať to isté, čínsky tovar. Dnes predávajú Timorskú kávu, ktorú nemá kto kupovať. Keď chcem zrnkovú, nechápu načo mi je. Na ostrove však nemá kávovar nikto a podáva sa tu pomletá na zalievanú káva, nikto tu nepotrebuje zrnká. Hovorím o predávaní, no všetci ležia v tých svojich stánkoch s červenými očami a nikto sa ani nepohne. Je pondelok a sobota je tu o chvíľku, čakajú. Na tmavej pláži nasadneme na dingi, ktorá je akási opancierovaná, podobne ako bola Róbertova loď. Toto je evidentne miestna móda. Teda nenasadneme my, ale necháme nasadnúť Amíkov, ktorí tu robia pre NGO v Dili a prišli na jednodňový výlet. Po 50m sa motor dingy pokazí a člnok sa ďalších 15 minút hojdá smerom k brehu. Včera sme s tým istým člnkom išli a ledva sme prišli, teraz je definitívny koniec. Nasadáme na inú loďku, domorodú pyrogu, ktorá je však totálne vratká. Asi 5x máme totálne na mále, je to ako keby ste jazdili na bicykli s jedným kolesom, máme obrovský problém s rovnováhou, mobily, foťáky so sebou, inak by to v teplom mori bola sranda. No keď zrýchlime, je to lepšie, potom nasadneme na slušnú potápačskú loď a všetko ide ako po masle. “Ľubo vedel si, že vedci práve tu na mieste kam sa idete ponoriť našli na jedinom mieste 253 druhov rybičiek? To je svetový rekord!”, vysvetľuje Narcis. Najkrajšie sú staroružové koraly- fľaštičky –okolo ktorých sa motká stovka pastelovo modrých rybičiek. Neznášam ružovú farbu, no tu je celé morské dno ružové a neskutočne nádherné. Keby ste spojili všetkých umelcov od čias Leonarda da Vinciho cez Pabla Picassa po Salvatora Dalího, tak nevytvoria takúto krásu. Koraly sú tak pol metra pod nami. Niekedy, ak máte odvahu sa dostanete do oblastí, kde sú 2 cm pod vašim bruchom, blízučko a tá nádherná viditeľnosť celoročne robí nielen z potápania, ale aj zo šnorchelingu obrovský zážitok. Keby dávali za koraly Michelinovské hviezdičky ako za reštaurácie, Atrauroi dostane 3 hviezdy, teda maximum. Východný Timor určite nie je sústo pre každého. Je to kaviár pre Top cestovateľov, ktorí sa vedia pohybovať po svete sami. Inak z neho nebudete mať nič a odídete s tým, že “nič tu nie je” ako väčšina. My sme doleteli z nádherného Bali z oblasti Nusa Dua z 5 hviezdičkového rezortu a nič nemôže byť inakšie. No toto je vrchol našej cesty. “Najkrajšie pláže ostrova máme na severe okolo Acrema. No bacha na prúdy, tu sú strašne silné”, upozorňuje Narcis. Oponujem, že tak teplé more som zažil iba na pár miestach sveta a že by som to vydržal “No OK more má 28 stupňov a na 3 hodinky je to fajn, no tu keď ťa chytí prúd tak v ňom ostaneš aj 2 či 3 dni. Hrozí dehydratácia a áno aj hypothermia, však náš organizmus má 36.5 stupňa.”Čo vtedy robiť? Modliť sa!”, smeje sa Narcis a spomína, že pred troma dňami sa na vedľajšom ostrove stratila singapurská potápačka a dnes je to už tretí deň a teda hotovo. Apropos, práve tieto prúdy plné planktónu v tzv. Koralovom trojuholníku sú príčinou tej ohromnej biodiverzity, ktorú Atauro má. Gerry Allen s kolegom sa potopili z tomto trojuholníku vyše 10 000 razy. No Atauro bolo tým najlepším aj pre nich. Objavili tu 643 druhov živočíchov, čo je opäť svetovým rekordom. Negatívom Ataura je, že často nevidíte veľké ryby ako Napoleón či žraloky a to je dôkaz prílišného rybárčenia. No pre lokálnu komunitu je to prakticky jediný spôsob obživy. Ak chce Atauro postaviť svoju ekonomiku na ekoturizme, tak toto bude musieť vyriešiť. Dando sa bol s Vincentom potápať (viď fotografia) a vrátil sa nadšený z ohromnej viditeľnosti a pestrosti koralov. No my šnorchlisti sme boli nadšení rovnako. Bola to najväčšia bomba akú som kedy v šnorchlovaní zažil. OK na Bora Bora som plával s rajami a žralokmi, v Džibuti sa kúpal so žralokom obrovským, na Antarktíde hladkal veľryby. No Top koraly môjho života som videl najprv v Červenom mori, potom na Maldivách, ktoré boli lepšie než Tonga a Fidži, potom bolo super na jednom z ostrovov Vanuatu a top top bolo Palau (ale aj to si musíte prenajať rýchloloď a ísť preč z Kororu), Marshallove ostrovy sú topom, nikto o nich nehovorí, ale bolo to super, teším sa o 2 týždne do PNG. No aj tak víťazí neznáme Atauro!

Postrehy:

  • 643 druhov živočíchov je svetovým rekordom. Týmto sa iba verifikoval môj pôvodný pocit t.j. to, čo videli moje oči
  • teplé vody robia šnorchlovanie veľmi príjemným
  • neprítomnosť veľkých rýb je pre väčšinu šnorchlistov príjemná – niet sa čoho báť
  • koralové záhrady tu majú najväčšiu rozlohu akú som kedy videl
  • koralové útesy sú 200 metrov široké a padajú do hĺby 4 kilometrov
  • december –február je dažďová sezóna, no vtedy máte šancu vidieť priamo od stola veľryby
  • možno najčistejšie more na svete. Úžasné!

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Východný Timor

Vianočná akcia 2018

Východný Timor (Malajzia,Singapur,Bali)
K

Ázia  

Východný Timor, Bali, Singapur, Malajzia, Indonézia


náročnosť

12 dní

Trvanie

2710€ 2493