Naschmarkt, Viedeň Kde jesť vo Viedni

Názov Naschmarkt môže pochádzať zo slova Asche (popol - pred vznikom trhu sa sem vyvážal popol z celej Viedne), Eschenholz (z ktorého sa vyrábali fľašky na mlieko, ktoré v počiatkoch dominovalo na pultoch obchodníkov), alebo naschen (maškrtiť - podľa exotických plodín, ktoré sa do Viedne dostávali práve cez Naschmarkt). Zastavte sa tu na obed či pohár vína, nakúpte si lahôdky na neskorší piknik. Každý tu niečo nájde. Trh ležal na brehoch niekdajšej rieky Viedeň. A to je ďalšia zaujímavosť Viedne. Táto rieka má len 34 kilometrov, pramení pri Kaiserbrunnbergu vo Viedenskom lese a vo Viedni sa vlieva do Dunaja. Jej dravý tok spôsoboval často mestu veľké problémy. Koncom 19. storočia bola zregulovaná a slávny architekt Otto Wagner vybudoval v jej niekdajšom koryte Viedenskú mestskú železnicu, ktorá dodnes stopercentne slúži a uľahčuje život v meste. Wagner plánoval prekryť celý tok rieky z centra až k palácu Schonbrunn, no vzhľadom na ukrutné náklady sa podarilo zakryť len dvojkilometrový úsek. A práve tam dnes leží srdce trhu Naschmarkt. Pritom aj táto časť mesta mohla vyzerať inak. Ešte v sedemdesiatych rokov sa takmer zrealizovali plány na predĺženie diaľnice až do centra Viedne na úkor tunajšieho trhu. Našťastie, nerealizovali sa.Pri ústí Naschmarktu na viedenský vnútorný mestský okruh leží pozoruhodná budova so zlatou kupolou. Ide o budovu viedenskej secesie. Umelci ako Klimt či Moser, či žiak už spomínaného Otta Wagnera Olbrich sa v roku 1897 odtrhli od tradičnej umeleckej akadémie, odmietajúci jej historizmus a konzervativizmus. Vtedy isto netušili, že zakladajú umelecký smer, ktorým bude Viedeň žiť ešte o viac než storočie, a ich práce sa stanú súčasťou obrazu Viedne vo svete. A práve budova so zlatou kupolou, pred ktorou stojíme, slúžila od roku 1898 ako výstavná sieň nového umeleckého smeru. Je príznačné pre Viedeň, že aj pre tento provokačný a mesto poskytlo pozemok zdarma aj pre v tom čase nekomfortný umelecký smer. Budova odkazuje svojou architektúrou na vzhľad neďalekého kostola Karlskirche. A nájdeme ju aj na rakúskej päťdesiatcentovke.