Z Baziliky narodenia k Bazilike zvestovania, z Betlehemu do Nazaretu

Len zopár desiatok hodín ubehlo od momentu, kedy som písal posledný príspevok z našej blízkovýchodnej cesty a odvtedy sme toho stihli až až. Včera ráno sme si spravili výlet zo starého Jeruzalema do neďalekého Betlehema, aby sme aj tu navštívili najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesta tohto zaujímavého mesta. Na vlastné oči sme sledovali realitu izraelsko-palestínskych prechodov a checkpointov či nekončiaci betónový múr vlniaci sa ako chladný had zvlnenou palestínskou krajinou. Je iné o ňom počuť a iné vidieť ho na vlastné oči. Betlehem ležiaci dnes na Západnom brehu ako sa nazývajú palestínske autonómne oblasti nás privítal pokojnou a tichou atmosférou. Námestie Jasličiek žilo svojim pomalým životom a len občas sa po ňom prešiel chlapec ťahajúci vozík zásobujúci niektorý z priľahlých obchodíkov. Baziliku narodenia sme si vychutnali plnými dúškami, pretože sme boli úplne prví, ktorí sa včera dostali až k štrnásťcípej hviezde označujúcej miesto narodenia Ježiša Krista a k jasličkám. Chvíľku sme si posedeli na kamenných schodoch a počkali kým skončí arménska bohoslužba, ktorá celý priestor dokonale zaplnila voňavým kadidlom a potom celá jaskyňa patrila len nám. Krásny zážitok. V susednej jaskyni sme zase navštívili miesta, kde vznikol latinský preklad Biblie a keď budeme odteraz v televízii sledovať niekedy priamy prenos z polnočnej omše, ktorá sa každý rok vysiela priamo z Betlehemu, budeme si môcť povedať, že priamo tam sme boli. Zašli sme si aj do Jaskyne mlieka, pozreli na to ako Palestínčania vytvárajú z olivového dreva krížiky či sošky a napokon sa prešli Pastierskymi poliami odkiaľ sa pastieri vydali navštíviť Betlehem v deň narodenia. Každý krok v tejto zemi predstavuje nejaký príbeh a to je to, čo neprestane na Svätej zemi fascinovať. Po skvelom obede zloženom z nekonečných palestínskych mezze a kebabov sme sa mohli spokojne vrátiť do Jeruzalemu. Posledné nákupy, posledné túlanie sa uličkami starého mesta či posedenie si na už známych miestach, posledná mätový čaj pri Damašskej bráne a nadišiel čas, aby sme sa ráno s posvätným Jeruzalemom rozlúčili a vydali sa zase ďalej. Dnes sme preskúmali dve zaujímavé miesta, ktoré sa objavujú v historických knihách. Najprv sme sa pohodlne odviezli na pevnosť Masada nasiaknutú príbehom a rímskom dobývaní a tragédii, ktorá vsiakla do piesku miesta. V ruinách sme hľadali mozaiky, fresky, ukázali si ako fungujú staroveké kúpele, hľadeli na paláce Heroda Veľkého a napokon sme našli aj rampu, ktorou sa mali Rimania dostať na nedobytnú pevnosť. V neďalekom Qumráne sme zase videli na vlastné oči jaskyňu v ktorej sa našli Zvitky od Mŕtveho mora a doplnili sme si tak zbierku zaujímavých miest. Dnes zaspávame pod hviezdami slávneho Nazaretu. Už podvečer sme sa zastavili pri prameni Panny Márie a rozpŕchli sme sa do ulíc tohto najväčšieho arabského mesta na izraelskom území. Nazaret má svoju dušu a my ju len tak ľahko neopustíme, ale zostaneme tu a v okolí mesta aj zajtra.