Unikátny pohľad z Golanských výšin, Quneitra

Ešte len včera sme sa ocitli na Blízkom Východe, večer sme kráčali biblickým Nazaretom a posedávali na prvej shwarme či faláfeli a dnes už máme plno zážitkov. Vydali sme sa spoznávať okolie Genezaretského jazera a Golanských výšin. Ako ste (vy) začali svoju sobotu? My sme kráčali posvätnou riekou Jordán na mieste zvanom Yardenit. Príjemných 25 stupňov, krátke tričko a krásna modrá obloha. Oproti domovu sme spravili minimálne 30 stupňový rozdiel a máme z toho radosť. V Tabghe sme pohľadali dôležité kostoly, slávne mozaiky, no pozreli sme sa aj na breh Genezaretského jazera, ktoré vystupuje aj v život Krista. Bolo to tu, kde rozmnožil ryby a chlieb a bolo to aj tu, kde utíšil búrku. V Kafarnaum sme sa porozprávali o niekoľkých ďalších zázrakoch, pozreli sa na ruiny synagógy a pobrali sa na obed. Aká by bola návšteva tohto miesta, bez ochutnávky tradičnej ryby? Ako pútnici pred nami, aj my sme skončili na Petrovej rybe s geniálnymi predjedlami od tahini cez hummus, baklažány, nakladanú zeleninu a čerstvé pita placky. Aj cez kuchyňu si Blízky Východ zamilujete. Aj napriek tomu, že sme už doobeda zažili kopec zaujímavostí, tak vrchol dňa bol priamo pred nami. Golanské výšiny! Špecialitka v našom blízkovýchodnom programe. Kým pri biblických miestach sa striedali pútnici, tu v tejto známej oblasti sme parkovali ako jediná skupinka. Golanské výšiny sú fenoménom. Prešli sme oblasť bývalej hranice, ktorá tu stála ešte počas mandátu pred rokom 1944 a ocitli sme sa v Sýrii, teda bývalej Sýrii, pretože dnes sa územie po ktorom sme prechádzali považuje za súčasť Izraelu, hoci medzinárodné spoločenstvo stále tieto miesta vníma ako okupovanú časť Sýrie. Problém, no nie je jediným problémom v tejto komplikovanej oblasti. Ponoríme sa hlbšie, aby sme vyšli až na pahorok Bental, ktorý bol naším cieľom. Na jednej strane sa predvádza nádherná, zasnežená hora Hermon a na strane druhej je Sýria. Koľko krivdy sa odohralo na tomto kúsku zeme. Koľko problémov, smútku, zla sa tu za desaťročia nakumulovalo. Golanské výšiny sú kľúčom k vode v tejto časti Blízkeho Východu a kto tento kľúč držal, ten žil. Boli tu Amoriti, Aramejci, Asýrčania, Babylončania, Peržania, ale aj Rimania, Byzancia a po nej Umajovci, Abbásovci, Fatimovci či Ajjúbovci nasledovaní Osmanmi. Len Križiaci si na tomto mieste vylámali zuby. Dnes tu hore sledujeme Sýriu. Je tak blízko a pritom vzdialená na svetelné roky. Len pár kilometrov. Dva či tri a boli by sme v tejto krásnej orientálnej krajine, ktorú osud posledné roky podivne skúša. Hľadíme na opustenú a zničenú Quneitru, ktorú si Sýria nechala ako memento skazy, ktorú tu Izrael zasial. Neďaleko od nej je moderná Quneitra. Akú však bude mať budúcnosť? Je fascinujúce byť tu, stáť na Golanských výšinách a hľadieť na históriu aj súčasnosť prelievajúcu sa pod nohami. Spolu s nami obrovským ďalekohľadom sledujú situáciu aj pozorovatelia OSN. Dvaja chlapíci, jeden z Austrálie, druhý z Nového Zélandu si pochvaľujú, že sa dnes nič nedeje a nezaznamenali žiaden problém. Ešte sa prejsť zákopom, nahliadnuť do bunkru, posedieť si v Coffee Anan, najvyššie položenej kaviarni v Svätej zemi a s hlavou plnou zážitkov sa vraciame do Nazaretu, aby sme splynuli s uličkami jeho starého mesta.