Múr nárekov a náboženstvá v Jeruzaleme

Posledné roky som v tomto večernom čase a presne v tento deň chodil na prechádzku... nie hocijakú, ale ku Kristovmu hrobu na vrchole Golgota v Jeruzaleme. Rád by som vám to opísal, ale je to dosť ťažké. Proste to miesto má doslova energiu, dušu, históriu a niečo tam naozaj cítite, či ste podľa mňa veriaci alebo nie. Mňa to miesto skrátka napriek x, možno xy, návštevám stále priťahovalo a priťahuje. Och, ako mi to miesto chýba... a nie len ono, ale aj iné veci v rámci Jeruzalema, trebárs ten úžasný falafel pod Damašskou bránou, dezert kunefe v palestínskej cukrárni, Múr nárekov či len také slepé chodenie týmito historickými uličkami, ktorými prechádzali rôzni ľudia, národy či armády tak bohatej histórie... akú si je naozaj ťažké čo i len predstaviť. Tiež máš rád históriu? Tak pozor na Jeruzalem, je veľmi silno návykový a naozaj jedno z veľmi malá miest, kde po každej návšteve sa chcem vrátiť ešte viac. Je to mesto, kde vždy bude čo objavovať! Posledné Veľké noci som teda strávil tam, priamo na miestach, kde sa to celé udialo. Tento rok však starými ulicami hore na Golgotu, do baziliky Božieho hrobu, nešla žiadna veľká krížová cesta. Nestoja tam pri hrobe veriaci z rôznych kútov celého sveta, ktorí akoby čakali na onen zázrak. Tohtoročná Veľká noc je úplne iná, nie len pre mňa, ale i celý Jeruzalem a zvyšok sveta. Ani najsvätejšie mesto sveta sa nevyhlo šíriacej nákaze. Pozerám teda fotky, spomínam, a akoby aspoň myšlienkami som trochu tam: je večer, pri bazilike, po dobrom falafely či inej orientálnej pochutine... a snažím sa aspoň takto vybaviť si tú neuveriteľnú atmosféru, akú môže mať len mesto, ktoré doslova zmenilo náš svet.