Pozdrav z posvätného mesta, Via Dolorosa

Jordánsko zostalo za nami a po tom ako sme predvčerom prekročili rieku Jordán sme sa ocitli vo Svätej zemi. Od prvých minút sme nezaháľali a vychutnali si návštevu zaujímavého mesta Jericho. Je Vám jeho meno povedomé? To bude preto, že sa Jericho považuje za najstaršie mesto sveta, že práve tu sa mali ľudia zmeniť z lovcov a zberačov na ľudí, ktorí sa usadia na jednom mieste a bolo to tu odkiaľ poznáme legendu o Hlasnej trúbe či pokúšanie Krista. Veľa príbehov na tak malom mieste? Sme vo Svätej zemi a tu je príbehmi, históriou či legendami nasiaknutý takmer každý meter a každý krok, ktorý tu človek vtlačí do prachu zeme. Prešli sme sa ruinami starobylého Jericha, zastavili sa pod stromom z biblického príbehu a napokon sme hľadeli na kláštor „nalepený“ na skalu. Našim cieľom sa však na nasledujúce dni stane posvätný Jeruzalem. Už večer sme sa poprechádzali za jeho hradbami, ktoré máme len pár metrov od hotela a vychutnali si podvečerný Jeruzalem. V Bazilike s Kristovým hrobom sme boli obklopení tichom a dnu do hrobky, najposvätnejšieho miesta kresťanského náboženstva, sme nečakali azda ani päť minút. Celú sme ju mali pre seba a vtedy sa človek dokáže tešiť z krásneho naplánovania. Včerajšie ráno sme sa vydali na pešiu prehliadku starého mesta, aby sme z jeho kameňmi lepšie splynuli. Na Chrámovej Hore nás víta zborové „Alláh Akbar“ a príbehy prepletené s moslimskými stavbami Al-Aqsa ši Skalný chrám. Toto miesto je neskutočné. Kedysi sa tu na skale mal Abrahám chystať obetovať Izáka, Boh mal odtiaľto vziať hlinu, aby vytvoril Adama, prorok Mohammed odtiaľto na svojom koňovi Burákovi letel do neba za jednu jedinú noc, aby sa tam stretol s prorokmi a dnes tu stojí azda najfantastickejšia svätyňa celej Svätej zeme, ak nie celého Blízkeho Východu. Jej zlatá kupola sa nádherne leskne pod dopadajúcimi lúčmi slnka. Stali sme sa svedkami aj provokácie zo strany izraelcov, ktorí sa pod vojenskou ochranou chodia prechádzať určitými časťami Chrámovej hory, aby moslimom pripomínali, že tu kedysi stál Šalamúnov chrám a niektorí stále snívajú sen, že tu tretí chrám stáť bude. Jeruzalem je skutočne nesmierne prepletená mozaika náboženstiev. Po oddychu v krásnom križiackom kostolíku sv.Anny, kde sa mala narodiť Panna Mária sme sa vydali v šľapajach jej syna. Via Dolorosa. Krížová cesta. Zaujímavá cesta pretkávajúca staré mesto je plná tajomna a my sme s ňou mohli aspoň na chvíľku splynúť. Prešli sme si všetky zastavenia až sme sa opäť ocitli pri hrobe kam mal byť po ukrižovaní uložený Ježiš Kristus. Nezáleží koľko krát sa tu človek ocitne, pretože toto miesto má v sebe niečo unikátne, čo dokáže nahnať zimomriavky len z toho, že kráčate útrobami chrámu a v hlave si prehrávate všetky príbehy. Treba to zažiť na vlastnej koži. Obed sa dnes niesol v znamení tradičných palestínskych špecialít v podobe mäsovej shawarmy alebo vegetariánskeho faláfelu, ktorý práve tu v Palestíne robia azda najlepší na celom svete. Pod dnešnou ulicou sme pohľadali zvyšky starovekého, rímskeho mesta a na hore Sion si posedeli na kamennom múriku na mieste Poslednej večere, kde Kristus medzi svojich učeníkov rozdával chlieb a víno. Múr nárekov obohatili Bubáci o niekoľko nových odkazov a napokon sme sa stretli na večeri pri Damašskej bráne. Ani sa nechce veriť, koľko sa toho dá stihnúť a prežiť za jeden jediný deň. Teraz je ramadán a je zaujímavé sledovať ako ho prežívajú domáci. So západom slnka sa odrazu vyľudní staré mesto, obchodíky sa pozatvárajú, všetci si nájdu miesto, kde sa navečerajú alebo sa ponáhľajú domov za svojimi rodinami. Odrazu sa ozve výbuch kanónovej guli a všetci vedia, že to je signál, aby mohli prerušiť celodenný pôst a pustiť sa do výdatnej večere. Večer budú nad Jeruzalemom ohňostroje ako každý ramadánový deň ulice sa znovu zaplnia ľuďmi. Zdravíme domov zo Svätej zeme. Za hodinku vyrážame na Olivovú horu a do Betlehemu.