Múr nárekov a Chrám božieho hrobu

Ako rýchlo ten čas letí. Posledné tri dni sme sa túlali jedným z najfantastickejších miest Blízkeho Východu a teraz nad ním levituje tmavý večer, náš posledný v Jeruzaleme a len zlatá kupola Skalného chrámu svieti na čiernom podklade. Posvätné miesto troch monoteistických náboženstiev nás doslova chytilo za srdce. Vychutnali sme si jeho staré uličky a naučili sa v nich orientovať, zjednávali sme na bazáre, nakupovali, ticho kráčali miestami, ktorými dve tisíc rokov pred nami prešiel aj Ježiš Kristus a napokon sme si aj oddýchli pri miestnom pivku či čaji s plávajúcou vetvičkou mäty. Taký čaj sa tu pije a každý dúšok akoby v sebe ukrýval kúsok starej Palestíny. Včera sme si užívali staré mesto ukryté za hradbami, ktoré nechal postaviť veľký sultán Sulejman Nádherný, ktorého mešitu sme obdivovali pred viac než týždňom v nezabudnuteľnom Istanbule. Podarilo sa nám vyjsť aj na Chrámovú horu, kde sme si rozpovedali azda všetky príbehy, ktoré sú nasiaknuté do tejto pôdy. Pre moslimov tu niet posvätnejšieho miesta. Veď odtiaľto mal predsa prorok Mohammed vyletieť na nebesá, stretnúť sa s veľkými prorokmi a vrátiť sa nazad na zem. Keby nebolo Mekky a Mediny, Jeruzalem alebo Al-Quds ako ho volajú miestni, by bol pre moslimov najposvätnejším miestom celého sveta. Dnes je Chrámová hora nielen symbolom, ale aj miestom obrovských vášní a tak sme aj včera boli svedkami toho ako tu veci fungujú. Židia oslavujú pri Múre nárekov svoj sviatok a vojaci ozdobení samopalmi ich sprevádzajú na Chrámovú horu za obrovskej nevôle miestnych moslimov. Izraelci kráčajú posvätnými miestami, kde mal kedysi stáť Šalamúnov chrám aj neskorší, druhý chrám, ktorý poznal aj Kristus a ukazujú si, kde podľa ich predstáv má stáť aj chrám tretí. Viac sa provokovať nedá, no tieto obrázky by sme u nás v médiách nenašli. Moslimovia sa boja, že im toto miesto raz ukradnú, tak ako im pod nohami mizne ich Palestína. Z Chrámovej hory sme sa rovno vybrali najsvätejšou cestou všetkých kresťanov s prívlastkom Krížová a pri každom zo zastavení sme zastavili aj my, aby sme spoznali tieto slávne miesta na vlastné oči. Chrám svätého hrobu nepraskal vo švíkoch a tak si každý mohol vychutnať Golgotu či kamenný hrob bez tela, ktorý je stredom kresťanského Jeruzalemu. Tieto miesta majú v sebe neskutočnú mágiu. Dajú sa tu presedieť hodiny a človeka to vo vnútri nabije energiou. Ochutnávali sme kebaby, máme za sebou faláfel, tradičné palestínske jedlo, ale aj šawarmu či skvelý humus. Zapíjame ich čerstvou šťavou z granátových jabĺk alebo silnou, tureckou kávou. Všetky tieto vône a chute sa sem neskutočne hodia. Z hory Sion a pamiatok na nej sme sa pobrali k bráne Jaffa a dokonca sme vyliezli na jeruzalemské hradby a užívali si panorámy svätého miesta z rôznych uhlov. Tomu sa povie zážitok. Napokon sme sa za Damašskou bránou stretli „U kresťana“ pri sladkostiach a posedení. Ráno sme sa ocitli v Betleheme, pohľadali Jaskyňu mlieka, Pastierske polia a strávili nejaký čas aj v Bazilike Narodenia, ktorá je od roku 2012 na zozname UNESCO. Vôňa kadidla, modlitby, byzantské mozaiky, pravoslávne ikony, jasličky, štrnásťcípa hviezda a stopy križiakov. Je tu takmer všetko čo predstavuje Svätú zem. Poobede sme sa zase objavili na Olivovej hore a sledovali sme miesta, ktoré za posledné dni už dokonale poznáme. Roztratili sme sa v bazárových uličkách starého mesta, nakupujeme posledné suveníry a zajtra nás čakajú staroveké miesta v podobe Masady, Qumránu či Jericha.