Nový Zéland - základné informácie o krajine

Nový Zéland je ostrovný štát nachádzajúci sa v juhozápadnej časti Tichého oceánu, približne 2000 kilometrov od východného pobrežia Austrálie. Súostrovie sa nachádza na opačnom konci zemegule ako je Európa. Antipod (miesto na opačnom konci planéty) hlavného mesta Wellingtonu sa nachádza 160km severozápadne od Madridu v Španielsku.

Rozloha a obyvateľstvo

Skladá sa z dvoch hlavných ostrovov a viacerých menších, ktorých počet nie je jednotne uvádzaný (600 – 1000). Rozloha krajiny je 268.021km², čo je 5,5 násobok rozlohy Slovenska (3,5 násobok Česka). Na tomto území žije podobný počet obyvateľov ako na Slovensku, približne 5.151.211. Skladba populácie je daná neskorou kolonizáciou ostrovov. Približne 62 % sú Európania, 16 % Maori, 15% Ázijci a 7 % ostatní. Podľa sčítaní je 37 % kresťanov, 2,7 % hinduistov, 1,3% moslimov, 1,3% budhistov, tradičné maorské náboženstvo vyznáva 1,3 % a takmer 49 % je bez vyznania.

Prírodné podmienky

Geograficky je krajina rozmanitá, južný ostrov je hornatý a vytvorený vrásnením, v pohorí Južné Alpy sa nachádza aj najvyšší vrch krajiny – Aoraki, známy pod koloniálnym názvom Mt.Cook, s aktuálnou výškou 3724 m n. m. Severný ostrov je vulkanického pôvodu a nachádzajú sa tu neustále činné sopky. Podnebie je tu oceánske, letá príjemné, zimy mierne. Najdaždivejšia je oblasť Fjordlandu na juhozápade južného ostrova. Vzhľadom k tvaru ostrovov tu nikdy nie je ďaleko na pláž. Najďalej to je 128 km. Počas miestneho leta je Gisborne na severnom ostrove prvým mestom na svete, ktoré vidí východ slnka.

História

Ostrovy boli osídlené okolo roku 1200 Polynézanmi. Krajinu nazvali Aotearoa. Je tak poslednou väčšou zemskou masou, ktorú človek osídlil. Postupne osídľovali ostrovy zo severu na juh a do roku 1500 si krajinu podelili. Medzitým bola vyhubená megafauna, hlavne známe vtáky moa. Prvý Európan, ktorý ostrovy zazrel bol Abel Tasman v roku 1642, po nepríjemnom strete s Maormi však odplával.

James Cook sa doplavil na pobrežie v roku 1769 a po ňom už nasledovali veľrybári, lovci tuleňov a poľnohospodári. Oblasť sa stala britským územím a v roku 1835 už Maori vyhlásili prvú nezávislosť. V roku 1840 podpísali s britskou vládou Zmluvu z Waitangi, ktorá je dodnes kontroverzná a hlavne vlastníctvo pôdy je otázkou neustálej diskusie.

Nový Zéland sa stal britskou kolóniou v roku 1841 a samosprávou 1852. V druhej polovici 19.storočia viedlo mnoho maorských kmeňov vojny proti usadlíkom. Vďaka modernej výbave usadlíkov a chorobám sa počet Maorov znížil na polovicu. Rokovania s Britániou a Austráliou vyústili do vyhlásenia nezávislého domínia v roku 1907. O 40 rokov neskôr vyhlásil Nový Zéland nezávislosť. Menšinové hnutie začalo debaty a skúmania možností, ako znížiť závislosť na Veľkej Británii a vytvoriť republiku. V roku 2015 prebehlo referendum za odstránenie Union jack z vlajky. Odstránenie nebolo odsúhlasené, ale len výrazne a to v pomere 57% ku 43%.

Nový Zéland bol prvou krajinou, ktorá zaviedla volebné právo žien, už v roku 1893. Ďalšou zaujímavosťou je, že na jedného obyvateľa pripadá takmer 5 oviec.