Núbijský dom Spíme v tradičnom dome

Budeme spať v núbijskom dome. Piesok, všade piesok, ako v presýpacích hodinách odmeriava nekonečný čas Núbie. Kompou ako v stredoveku križujeme Níl, úžasnú rieku riek {spolu s Dunajom, Brahmaputrou...} s exotickým prievozníkom na exotickej kompe {takto to nejako vyzerá asi na rieke Styx}, slnko zapadá a cesta skončila. Čistý piesok a dedinky bez akéhokoľvek pouličného osvetlenia. Mierime na sever do oblasti ktorá je považovaná za jedno z najstaršie osídlených miest Afriky {Olduwain v Tanzánii, Lucy v Etiópii a Karma v Sudáne}. Už ani neveríme že ideme dobre prepletajúc sa políčkami plnými piesku. Nakoniec dorazíme do obrovitánskeho Núbijského domu s vlastnými námestíčkami a záhradou orientovanou smerom k Nílu a príborníkom z čias Britov {strieborný príbor}. Kedysi patril richtárovi, teraz ho deti bývajúce v Chartúme prenajímajú turistom. Štyria si vynesieme postele na terasu, je strašne teplo napriek pokročilému novembru. Je fajn. Pohoda. Na severe máme v pláne za týždeň prejsť bezmála 2tis km. Sudán je najrozľahlejšia krajina celého kontinentu a je to teda veľká výzva. Dokážeme to?