Prechod z Vietnamu do Kambodže

Po Vietname sme sa rovnými nohami vrhli do exotickej krásky menom Kambodža. Každý o nej počul, každý ju pozná, no málokto si ju vie predstaviť a ak aj náhodou áno, nečaká, že sa zmenou hranice tak radikálne zmení krajina navôkol. Kasína v pohraničnom mestečku sú len akýmsi odleskom bohatstva, no to tu človek nenájde. Teda, nenájde ak hľadá bohatstvo v podobe na sebe naukladaných bankoviek. Ak však človek do Kambodže prichádza hľadať bohatstvo zakliate v miestnych ľuďoch, prachu krajiny a v historických skvostoch, vtedy ho objaví a očarí. Aj my sa už tretí deň túlame Kambodžou a sme fascinovaní z pamiatok, ktoré sa okolo nás rozprestreli. Plavili sme sa po bájnom Mekongu, kráčali po modernom nábreží v hlavnom meste Phom Penh a hľadeli na sútok riek Tonle Sap a Mekong. V Kráľovskom paláci sa nám nepodarilo zahliadnuť kráľa, ktorý dodnes hovorí plynule po česky, no za to sme si užili krásu palácov a chrámov bez davov ľudí. Tie v Phnom Penhu nikdy nečakajte. Mohí sa mu vyhnú, no bola by to veľká škoda neocitnúť sa na mieste, ktoré kedysi hrdo nosilo prezývku „Perla Orientu“. Stačil však niekoľko desiatok rokov a beštiálny Pol Pot premenil perlu orientu na mesto duchov, pretože takmer všetkých obyvateľov nechal z mesta vyhodiť. Mali sa zapojiť do jeho projektu, kedy chcel Kambodžu premeniť na jedno veľké ryžové pole, no napokon to skončilo obrovskou genocídou, na ktorú sa nezabudlo ani dnes. Aj my sme sa o nej dozvedeli viac na notoricky známom mieste s nič nehovoriacou prezývkou S-21. My už vieme čo znamená a vieme čo sa dialo v utajení za jej vysokými múrmi. Večerný Phnom Penh sme si vychutnali ako sa patrí. Najprv pri tradičnej kmérskej kuchyni so zaujímavými chuťami. V jedlách sa opäť objavuje zaujímavá chuť korenín a kokosového mlieka, ktoré vo Vietname chýbalo. Ochutnali sme prvé dúšky piva Cambodia či Angkor a po tom ako sa Phnom Penh zabalil do tmy sme sa ocitli v miestnom bare a popíjali miešané drinky za neuveriteľné ceny. Autobus v ktorom sme strávili 350 kilometrov nás z Phnom Penhu hodil do turistickej mekky, mesta Siem Reap, aby sme sa odtiaľto mohli oddávať objavovaniu Angkor Watu. Je nesmierne zaujímavé sedieť v autobuse a sledovať ako sa za oknom predvádza kambodžský vidiek. Chudoba, prach, špina, jednoduché domy, políčka s ryžou, niekoľko byvolov, deti vracajúce sa v uniformách zo škôl, bicykle a život priamo na ulici. Takto vyzerá v skratke, no na to aby človek videl jeho farby a úsmevy sa tu musí ocitnúť. Dnes sme zo seba zmyli červenkastý prach Angkoru, ktorý sa na nás po celodennej prehliadke nachytal. Niektorí z nás sme skutočne celý deň žili starovekou kmérskou ríšou, pretože sme pri Angkor Wate stáli už pri východe slnka. Pôsobí ako z rozprávky, keď sa z tmy začnú vynárať jeho vežičky symbolizujúce posvätnú hinduistickú horu Meru. Rozvidní sa a onedlho sa nad chrámom objaví červený slnečný kotúč a celá obloha sa sfarbí do krásnych farieb. Postupne sme si vychutnali tie najkrajšie stavby celého Angkoru a prebádali sme nielen Bayon s desiatkami tvárí, ale aj Ba Prom, Sloniu terasu, Terasu leprového kráľa a strácali sa v úzkych chodbách Ta Promu, kde sa korene stromov predvádzajú v plnej kráse. Na Angkor sa bude ešte dlho spomínať. Zajtra si tu užijeme posledný kambodžský deň.