Phnom Penh - tipy a triky na večernú zábavu

Málo ľudí pozná Kambodžu. Je to Krajina, ktorá často zaniká medzi svojimi známejšími susedmi – Thajskom a Vietnamom. Je to ale veľká, škoda, lebo rozhodne ma čo ponúknuť. Výborným príkladom je už aj jej samotné hlavné mesto - Phnom Penh. Dnes sme prekročili hranice z Vietnamu a dorazili sme zdarne po rozbitých cestách tejto postkonfliktej krajiny do hlavného mesta Phnom Penh. Ten kto videl khmérsky vidiek, tak by očakával mesto slumov, chudoby a smeti. Nie je to ale tak a Phnom Penh je moderná metropola juhovýchodnej Ázie, ktorá ale nezapiera svoj koloniálny pôvod. Mesto ponúka francúzske bulváre, príjemnú promenádu pri rieke živé ázijské podhubie ale zároveň aj viacero moderných výškových budov. Nie je to obrovské mesto, ako napríklad Saigon alebo Bangkok, ale práve to dáva človeku možnosť si ho správne užiť aj za jeden večer, ktorý tu strávime. Na programe mame smutný pomník režimu Červených khmérov – väzenie Tuol Sleng, kráľovsky palác a nábrežie rieky Tonle Sap. Väznica v nás zanecháva rozporuplné pocity, je to pripomienka jedného z najhorších režimov histórie ľudstva a kto ju čo len raz videl nikdy na ňu nezabudne. Aj preto je výborné po nej navštíviť palác kráľa Kambodže Sihamoniho. Sihamoni je bývalý baletný tanečník, vyštudovaný v Prahe a zároveň jediný panovník na svete ktorý plynulo hovorí česky. Krála síce nevidíme, ale aspoň sa pofotíme s budhistickými mníchmi pred jeho sídlom a v príjemnom prostredí kráľovského chrámu a záhrad vidíme Kambodžu skôr ako krajinu s krásnym kultúrnym odkazom, nie len so smutnou históriou konfliktu. Pravý vrchol Phnom Penhu je ale nábrežie rieky Tonle Sap večer. V samotnom srdci mesta sa motajú stovky ľudí. Niektorí cvičia, niektorí majú roztiahnuté rohože a spoločne večerajú na trávniku, niektorí sa modlia a všetci sa na nás usmievajú keď prechádzame okolo. Prechádzku po meste ukončíme niektorým z výborných khmérskych národných jedál, či už hovädzím Lok Lak so zelenými fazuľkami, ale rybou dusenou na kokosovom mlieku v miske z palmového listu. Keď to všetko na teraske pri rieky spláchneme čapovaným pivečkom Angkor, tak človek pochopí prečo za kolonialnych čias Francúzi volali Phnom Penh perlou francúzskej Indočíny.