Naša vietnamská skupinka úspešne dokončila krajinu drakov a po rozlúčke so Saigonom sme sa pobrali na západ, do krajiny plnej legiend a smutnej histórie. Kambodža. Každý počul jej meno, každému niečo evokuje, no najčastejšie sú to dve protichodné reakcie. Genocída a Angkor Wat. Hrôza ľudstva a vznešenosť kultúry a náboženstva. Fanatizmus a genialita. Kambodža je krajina protikladov a až keď sa sem dostanete, začnete ju trošku chápať. Presunuli sme sa do Phnom Penhu, niekdajšej perle Orientu, ktorá aj dnes dýcha koloniálnym šarmom. Pretúlali sme sa rozprávkovým kráľovským palácom a dokonca sa doma nachdzal aj kráľ, pretože jeho zástava trepotala v jemnom vetre. Norodom Sihamoni je jediným kráľom sveta, ktorý hovorí plynule po česky. Unikátna vec. Vieme, pretože má kráľovská pagoda prívlastok strieborná a aj to ako vyzerajú nádherné kresby z eposu Rámakien. Kým vo Vietname boli chrámy ovplyvnené budhistickou mahájanou, tu v Kambodži prevláda rozprávková teraváda a je to skutočne cítiť. Večer sme sa ešte prešli živým nábrežím na splynutí riek Tonle Sap a Mekong. Dnes Tonle Sap tečie smerom z ľava, teda z jazera, pretože obdobie dažďov skončilo. O pár mesiacov sa jeho prúd otočí naopak a my budeme znovu pritom. Prvý večer v Kambodži patrí ochutnávaniu miestnej kmérskej kuchyne, pretože bez nej by naše poznávanie Kambodže nebolo dôkladné. Amok, Lok Lak, Angkor beer, Cambodoa beer či kmérske kari. To všetko máme za sebou a rozhodne nám tu chutí. Phnom Penh to je však aj pachuť krvi a vôňa smrti, ktorá sa dlho vznášala nad slávnym väzením Tuol Sleng, teda S21. Príbehy červených kmérov, ktoré tromfnú nacizmus a vyrovnajú sa IS. Angličtina, okuliare, knihy, prízvuk, zlá rodiná vetva, nohavice, za to všetko ste mohli dostať guľku do hlavy. Pol Pot sa nezmazateľne zapísal do krvavej histórie sveta a nikto s tým nič nerobil. Nikomu to akoby nevadilo. Len zmizlo milión a pol Kambodžanov. Navždy. Silné príbehy a atmosféra miesta, kde sa to všetko dialo dostane každého. Za veselšími príbehmi sme sa presunuli na sever o 350 kilometrov do Siem Reapu, teda vstupnej brány do Angkoru. Koľko krát ste o ňom čítali a snívali, že v jeho prachu necháte svoje odtlačky? Nám sa to zase raz splnilo. Západ slnka, východ slnka. Dýchali sme atmosféru Angkor Watu a naplno sme prepadli čaru tejto kmérskej mágie. Ako je možné, že tu v 12.storočí žilo milión ľudí? Toľko nádherných chrámov pokope má už snáď len barmský Bagan. Sem sa nedostal ani Marko Polo, ale my ano. Poznáme tváre Bayonu, Sloniu terasu, vieme kde stál kráľovský palác a na čo slúžila terasa Leprového kráľa. Túlali sme sa chrámom, ktorý preslávil Tomb Raider a nechali sa unášať príbehmi a reieéfmi Angkor Watu. To miesto je unikátne. Aj nám čo máme to šťastie, že sa sem môžeme niekoľko krát vrátiť to miesto stále dokáže privodiť zimomriavky. Večer v Siem Reape to je kmérska kuchyňa, pivo, drinky, kilá suvenírov, koreniny, čaje, sušené mango a ťažšie batohy. S Kambodžou sme sa rozlúčili ako sa patrí a to plavbou po jazere Tonle Sap. Unikátne krajina, unikátne zážitky!

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Kambodža

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu