Piknik ako kultúrny pilier Nového Zélandu

Nový Zéland je známy najmä svojou prírodou, a okrem toho máloktorá tradícia vystihuje jeho spoločenskú históriu tak ako pikniky, o tomto vie naozaj málo ľudí. Aby ste sa o zaujímavosti ako je táto dozvedeli, musíte sa pýtať domácich alebo hladať v múzeách. V prvej polovici 20. storočia nešlo len o obyčajné stolovanie v prírode, ale o masový spoločenský "rituál", ktorý spájal celé komunity, kluby a zamestnancov obchodných domov.

Pred masívnym rozšírením osobných automobilov bola totiž doprava na pláž alebo do vnútrozemia organizovanou udalosťou, podobne ako u nás keď sa chodilo autobusmi na výlety k moru. Na výlety sa cestovalo spoločne - vozmi, povozmi či špeciálnymi vlakmi. Školské pikniky nadobúdali rozmery masovej migrácie. Celé mestá sa počas týchto dní doslova vyľudnili, obchody zostali zatvorené a doma zostávali len tí, ktorým v účasti bránila práca alebo choroba. Bol to fenomén aa mal silný demokratizačný charakter. Pikniky si užívali všetky spoločenské vrstvy bez rozdielu. 

Boli to aj osobnosti ako admiráli, guvernéri, a mnohí ďalší ktorí nasledovali túto kultúru. Rozdiely sa stierali aj v občerstvení - kým niekto preferoval tradičný čaj "billy tea" varený v plechovke nad ohňom, iní uprednostňovali teplé pivo. Nie, nebolo to len o pití. Piknik na pláži sprevádzali pevne dané rituály až by sa dalo povedať že program. Deti stavali hrady z piesku pomocou vedierok a lopatiek, dospelí sa zapájali do organizovaných súťaží, ženy napríklad súťažili v skákaní vo vreciach. Podobne túto tradíciu (bez skákania vo vreci, nebojte sa) na našej ceste s lovcami zážitkov absolvujeme aj my a nie jeden krát, sprievodca vám dá dostatočne v predstihu vedieť o vašom pikniku. 

Počas druhej svetovej vojny sa piknik stal symbolom túžby po mieri a normálnom živote. Vo vtedajšom magazíne New Zealand Magazine (1944) mali dokonca anketu kde uvádzali čitateľky že sa najviac tešia na slobodné organizovanie piknikov bez prídelového systému na benzín a vojnových obmedzení. Zlom nastal v 50. rokoch 20. storočia. S rozvojom diaľničnej siete, lacným benzínom a dostupnosťou súkromných áut sa rodiny stali mobilnými a nezávislými. Spoločné masové výlety organizované komunitami stratili svoj pôvodný význam a hromadný národný rituál sa transformoval do individuálneho trávenia voľného času.

Napriek tomu základy tejto kultúry, ako je blízky vzťah k oceánu a prírode, zostávajú pevnou súčasťou novozélandskej identity dodnes. Viac zaujímavostí o Novom Zélande sa dozviete viac na našom zájazde.